V mene historickej pravdy!

Ivan Stepanovič Konev — Sovietsky vojenský veliteľ, Maršal Sovietskeho zväzu, dvojnásobný hrdina Sovietskeho zväzu.

… 21. august 2018. Socha Ivana Koneva, ktorá stojí na námestí interbrigády v pražskej Bubenči, dostáva nové informačné dosky – radnica Prahy 6 odhaľuje zrekonštruovaný pamätník 50 rokov od mediálne rétoricky omieľanej „ invázie “ vojsk Varšavskej zmluvy, na ktorej sa Konev nepriamo podieľal. .Vojská maršala Koneva sa však zúčastnili záverečnej fázy oslobodenie Prahy v roku 1945 a na to poukazuje prvá skupina ľudí nespokojných s úpravami sochy. Radnica podľa nich priamo pred ich očami bezohľadne prepisuje históriu. Tragédia českého národa sa práve začína … Likvidáciou sochy sa Česko priblížilo i o kus k likvidácii vlastnej kultúry.

Pražská socha maršala Koneva bola niekoľkokrát do incidentu s informačnými doskami terčom dehonestácie. Predposledným klincom do rakvy boli tabuľky pri žulovom podstavci sochy Ivana Koneva v českom, ruskom a anglickom jazyku. Dozvedáme sa, že Konev velil sovietskej intervencii v Maďarsku v roku 1956, ktorá krvavo potlačila tunajšie povstanie a stála tisícky životov, a bol pri fyzickom rozdelení Berlína neľudským múrom o päť rokov neskôr. Maršál Konev je vraj takisto nepriamo spojený s intervenciou v Československu , ktorá začala rovných 50 rokov pred odhalením vysvetľujúcich tabuliek – do krajiny prišiel na jar 1968, aby sa stretol s novozvoleným prezidentom Ludvikom Svobodom, zatiaľ čo niektorí členovia jeho delegácie začali mapovať terén pre prípadnú inváziu.

Odhalenie informačných tabulí sprevádzali protesty , kde sa stretli prívrženci ľavicových myšlienok a ich zarytých pravicových odporcov. K incidentu prepisovania histórie sa radnica Prahy 6 ostro vyhradila, že texty sú schválené Vojenským historickým ústavom i Akadémiou vied. Protestu sa zúčastnila i predsedkyňa pražskej organizácie KSČM Marta Semelová: „Podle jiných historiků to pravda není. Doplňkové tabulky na pomník osvoboditelům – Rudé armádě, Koněvovi – kteří osvobodili Prahu a z velké strany osvobodili Českou republiku, opravdu nepatří.“ Druhá strana však oponovala transparentmi: „Má na rukách krev, odstraňte ho“ alebo „Koněv = komunistická lež“.

Je prakticky nemožné poprieť to kladné, čím sa Konev zapísal do dejín našich krajín. Pod jeho velením sa uskutočnila Karpatsko-duklianska operácia, ktorá umožnila oslobodzovanie Československa. 6.októbra 1944 vstúpila Červená armáda a 1.Československý armádny zbor na územie Slovenska.

foto: Česko-slovenskí vojaci oslavujúci vstup na oslobodené Slovenské územie, 6. októbra 1944.

Pohľad do histórie (1) – ROK 1945

Celonárodné povstanie v protektoráte Čechy a Morava bolo pripravované českým antifašistickým hnutím už od začiatku roka 1945. Avšak ešte v máji 1945 sa v protektoráte nachádza miliónová Schörnerova armáda a jej rozkaz znie jasne – udržať sa čo najdlhšie a z hlavného mesta urobiť nedobytnú pevnosť. 4.mája ruší protektorátna vláda nariadenie, týkajúce sa dvojjazyčného úradovania, dvojjazyčných nápisov a zákazu vyvesovania československých vlajok. To pôsobí na obyvateľstvo Prahy ako rozbuška. Nemecké cedule sa strhávajú, vyvesujú sa československé vlajky a v meste vládne nadšenie. Ale policajná jednotka, ktorá mala prevziať rozhlas do vlastných rúk narazila na odpor nemeckých vojakov. Tí strieľajú do civilistov mávajúcich československými vlajkami. Nielen rozhlas volá o pomoc a túto výzvu vypočujú ozbrojení i neozbrojení pražania. Stále hrozí útok masívnej nemeckej armády a tak ľudia v noci z 5. na 6. mája 1945 stavajú asi dve tisícky barikád. K dispozícii majú pušky, ľahké guľomety, granáty. S ťažkou technikou prichádzajú na pomoc vlasovci – nemecké jednotky zostavené zo zajatých Rusov, ktorí nenávidia nacistov rovnako ako boľševikov. 6. mája bombardujú Prahu nemecké lietadlá, na niekoľkých miestach dochádza k masakrom bezbranných civilistov vrátane detí. To sa už zapájajú do povstania ale aj členovia protektorátneho vojska, ktorí dodávajú povstalcom muníciu a zbrane. 7. mája sa stupňujú boje o staromestskú radnicu. Nemci už vedia, že od 23.01 hod 8.mája 1945 nadobúda platnosť ich bezpodmienečná kapitulácia. Maršal Ferdinand Schörner sa chce dostať s vojakmi do amerického zajatia a k tomu potrebuje voľný priechod cez Prahu. Preto zavčas rána 8. mája začína mohutný útok na mesto za použitia tankov a pechoty. Boje sú pozastavené až v neskorších poobedných hodinách a jednotky Wehrmachtu môžu prejsť. Lenže Waffen-SS kapituláciu odmieta a ďalej masakruje civilistov. 9.mája v skorých ranných hodinách prichádzajú do mesta jednotky 1.ukrajinského frontu maršála Koneva a nimi sú ulice čistené od fanatických nemeckých ostreľovačov. Odpor posledných jednotiek fanatických esesákov tak zlomil až príchod Červenej armády a definitívne oslobodenie Prahy prišlo 9. mája 1945.

Zhrnutie: Je pravda, že povstanie v Prahe vypuklo dávno pred tým, než sa sovietske vojská z Nemecka dali na pochod. Je pravda, že povstanie v Prahe zachránili príslušníci Ruskej oslobodzovacej armády (ROA) tzv. Vlasovovci. Ale je tiež pravda, že na území Čiech bola posledná mohutná skupina nacistických vojsk – skupina armád Stred. Nemeckí velitelia mali v tom čase k dispozícii skoro milión mužov v zbrani, obrovské množstvo diel a tankov. Keby nemali informácie o postupe Konevovej armády, kľudne by Prahu mohli zrovnať so zemou. Počty mŕtvych by sa rátali na desiatky tisíc. Konev vstúpil už do prakticky slobodného mesta, ktoré náhlivo opustili tak nacisti, ako aj Vlasovovci. Bojovalo sa už len v ojedinelých prípadoch. Faktom zostáva, že práve postup sovietskych vojsk bol tou pravou príčinou ústupu. Nemci vedeli, že od Sovietov žiadnu milosť čakať nemôžu a ponáhľali sa ozlomkrky do amerického zajatia. Tiež je z dnešného pohľadu mimoriadne príznačné, že posledné boje pri Prahe viedli jeho vojská s tankovou divíziou SS Das Reich. Áno, je to presne tá divízia, ktorej znak Wolfsangel (Vlčí hák) mala ako logo Sociálno nacionalistická strana Ukrajiny, rovnako ho používa ako súčasť loga aj známy neonacistický prápor Azov na Ukrajine. Tieto útvary a organizácie podporujú a schvaľujú rovnakí ľudia, ako sú tí, čo bojujú proti Konevovi.

Deti z Osvienčimu oslobodené pod velením maršala Koneva.

Pohľad do histórie (2) – ROK 1956

„Bezdôvodné vzdávanie sa pozícií v akejkoľvek hre je znakom slabosti alebo hlúposti.“ /Nikolaj Starikov/

… môžeme povedať, že všetko začalo 15. májom 1955. V marci 1955 bola na príkaz Chruščova nečakane pozvaná do Moskvy rakúska delegácia na prípravu medzištátnej dohody, ktorá mala obnoviť nezávislosť a plnú suverenitu Rakúska. Tento dokument podpísaný vo Viedni nadobudol platnosť 27. júla 1955. Podľa dosiahnutých dohôd mali vojská všetkých víťazných krajín v priebehu krátkych deväťdesiatych dní opustiť Rakúsko. 19.októbra 1955 bol ukončený odsun sovietskych vojsk z Rakúska. Správa G.K.Žukova v ÚV KSSS o odsune sovietskych vojsk z Rakúska zo 6.júna 1955 //AP RF.F.3. Op: 64 D.21 LI. 11-14// vraví o celkovom stave v sovietskych vojskách rozmiestnených na území Rakúska a to o počte 38 803 vojakoch a 2 671 robotníkov a úradníkov. Chruščovova zradná politika! Za peknými slovami o stiahnutí všetkých vojsk sa totiž skrývala podstata: Pre ZSSR bolo neporovnateľne dôležitejšie zostať v centre Európy, ako pre kohokoľvek iného! S vojskom v Rakúsku mali Sovieti obrovskú páku a možnosť vplyvu na európsku politiku.

Stiahnutie sovietskych vojsk z Rakúska spôsobilo veľkú škodu geopolitickým záujmom ZSSR a výrazne zmenilo pozície v ich neprospech v rovnováhe síl v Strednej Európe. Tým, že sa rakúsko-maďarská hranica stala priehľadnou, umožnila tak západným tajným službám začať pracovať v Maďarsku. Výsledkom bol ozbrojený konflikt, ktorý sa v tejto krajine odohral na jeseň roku 1956 a na potlačenie ktorého bol ZSSR nútený použiť armádu.

Tu dávam do pozornosti: V roku 1955 Sovieti odišli z Rakúska a v roku 1956 už ich takmer hnali aj z Maďarska! Reakčné sily tak nanovo dostali zelenú! Keďže rakúsko-maďarská hranica sa stala priezračnou, do Maďarska sa cez ňu vrátili bývalí fašisti Miklosa Horthyho, ktorí v tom čase začali pracovať pre tajné služby USA a Veľkej Británie.

Udalosti v Maďarsku nadobudli obludné rozmery plné dezinformácií, ktoré dávali do popredia západné médiá. Neboli to totiž „pokojné demonštrácie“! Ozbrojení militanti, ktorí len 11 rokov predtým bojovali v druhej svetovej vojne doslova lynčovali komunistov a pracovníkov maďarských špeciálnych služieb v uliciach Budapešti. Rozmach „pokojných demonštrácií“ v Maďarsku v roku 1956 a ich scenár možno porovnať s udalosťami v Sýrii. Tam sa tiež začali demonštrácie, ale potom sa u „demonštrantov“ nevedno odkiaľ vzali snajperské pušky, granátomety a guľomety. Na stranu rebelov prešli niektoré časti oficiálnej maďarskej armády. Rozmach bojov, v ktorých vojaci Ruska bránili svoje geopolitické záujmy a nasadzovali vlastné životy, podčiarkuje nasledujúci fakt: “ … Tisícom (presné číslo ešte ani dnes nie je známe) sovietskych vojakov boli udelené rády a medaily, 26 z nich dostalo titul Hrdinu Sovietskeho zväzu, 14 z nich – posmrtne. Osobitným, no otvoreným Vyhlásením Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR z 1.decembra 1956 bol titul Hrdinu Sovietskeho zväzu (štvornásobný) udelený maršalovi Žukovovi. V priebehu dvanástich dní aktívnych bojov sovietska armáda počas vyčíňania „pokojných a neozbrojených demonštrantov“ stratila 705 mužov, z ktorých 22 zostalo nezvestných.

Pohľad do histórie (3) – ROK 1968

Január 1968: Americká armáda, ktorá už roky plieni Vietnam, sa dostáva do defenzívy po tom, čo vietnamskí komunisti začali s ofenzívou Tet. Americký generál Westermorelanf žiada totálne zničenie Vietnamu, prenesenie vojny do Kambodže a Laosu a použitie jadrových zbraní.
Február 1968: Americká armáda kompletne zničila 35-tisícové mestečko Ben-Tre, tisíce ľudí zhoria zaživa po použití napalmu, strašnou smrťou umierajú ženy a deti. Predstaviteľ americkej armáda prednesie pamätnú vetu: „Jediný spôsob ako zachrániť Ben-Tre pred komunistami je zničiť ho.“
Marec 1968: Vo vietnamskej dedinke My Lai bol spáchaný jeden z najobludnejších vojnových zločinov americkej armády – povraždených bolo 500 neozbrojených detí a žien, ďalšie ženy a deti boli surovo znásilnené a znetvorené. Američania nevinné obete mučili a zohavovali.
Apríl 1968: Rasizmus v americkej spoločnosti dosiahol nový vrchol – zavraždený bol Martin Luther King, afroamerický líder, ktorý bojoval za rovnosť a odmietal kapitalizmus a vojnu. V ten istý mesiace nemecké médiá Axel Springier rozpútajú agresívnu kampaň proti lídrovi študentského hnutia Rudi Dutschkemu, ktorého noviny žiadajú zlynčovať. Na výzvu zareaguje pomätenec v Berlíne, ktorý Dutschkeho postrelí pred lekárňou, kde Dutschke nakupuje lieky pre svoje deti. Dutschke našťastie prežil, ale už nikdy sa zo svojich zranení nepozviecha.
Máj 1968: Vo Francúzsku naplno prepukla študentská revolúcia, mladí ľudia zaplavili ulice a bojujú proti vláde, proti vojne vo Vietname, ako aj proti kapitalizmu. Francúzsko sa ocitá na pokraji občianskej vojny a dôjde k brutálnym zásahom polície a armády. Študentské rebélie sú krvavo potlačené.
Jún 1968: V Paríži, západnom Berlíne a Ríme vrie študentské hnutie proti vojne, ktoré zachváti celú západnú Európu. V USA mladí ľudia demonštrujú prakticky každý deň a volajú známy pokrik na prezidenta Johnsona: „koľko detí si dnes zavraždil?!“
August 1968: Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Reakcia západných vlád je vlažná a už o niekoľko týždňov Washington a Bonn ponúkne Moskve nové obchodné dohody a pôžičky.
Americká vojna vo Vietname ďalej pokračuje a denne sú masakrované tisíce ľudí. Po celej Európe prebiehajú brutálne zákroky proti študentom, obzvlášť kruté zásahy s desiatkami mŕtvych sa odohrajú v Mexiku, brutálne strety s políciou sú hlásené aj z Japonska.
V americkej vojne vo Vietname zomrie približne dva milióny ľudí, z toho okolo stotisíc detí.
Toľko k roku 1968 a mierumilovných dobrotivých Američanoch a západných mocnostiach.
ĽUBOŠ BLAHA

Hlboká poklona tým, čo nás pred 51 rokmi zachránili pred zverstvami kapitalizmu. Rodiny pracujúcich Vám ďakujú!

SKOR NEŽ VÁS ZAČNÚ KLAMAŤ O AUGUSTE 1968: Rok 1968 a rok 1989 – rovnaké znaky, rovnaké „hodnoty“, rovnakí protagonisti vyrobení kapitalistickým západom na zdevastovanie krajiny vo všetkých sférach. Rok 1968 nebol pokusom o odstránenie chýb, ktoré tu vzhľadom na historickú krátkosť existencie socializmu v porovnaní s dobou existencie predchádzajúcich systémov zákonite boli, ale neúspešným pokusom o zneužitie týchto chýb na odstránenie socializmu.

Pohľad na súčasnosť – ROK 2019 – REVOLUČNÝ HLAS ČESKÝCH PATRIOTOV

Exemplárnym príkladom liberálneho fašizmu je prax extrémizmu v podobe zakrytia sochy maršála Koneva na príkaz vedenia Prahy 6, konkrétne Ondřeja Kolářa z TOP 09. Celý incident sa začal, keď liberálni fašisti popísali sochu slovami: “Ne krvavému maršálovi!” Zrejme sa inšpirovali našou slovenskou dvojicou vandalov, ktorých nebudeme menovať. Sochu očistili aktivisti, ktorí boli automaticky označení „slušnými médiami“ (český Deník N) ako ruskí trollovia.
Kollář následne autoritatívne prehlásil:
„Když nám dojde trpělivost, socha Koněva skončí klidně ve sběru.„
Plátno strhol český aktivista Jiří Černohorský a zanechal jasné posolstvo:
„Kto by vás oslobodil? Nacisti? Keby nebolo Červenej armády, tak tu k*rva nikto z vás nie je!„