2. 8 2017
Bábkové vlády prisluhovaním cudzej zemi a dobrovoľným dotovaním ukrajinskej armády ťahajú Slovanov do bratovražednej vojny a mienkotvorné médiá so svojím zapredaným čierno-bielym videním tlačiac na pílu ukazujú smer, ktorým máme kráčať a to cestou Ukrajiny ako bašty boja za slobodu s banderovským odkazom! Akékoľvek vzopretie sa tomuto hyenizmu je terčom útokov na osobnú slobodu, posmech nevynímajúc. Stačí nahliadnuť v Denník N, ktorý je pod ochranou našej apolitickej figúrky na Hrade. Dennodenne sme svedkami populizmu o destabilizácii a ochromení Európy opäť na želanie cudzej mocnosti spoza oceánu pre ZISK a KAPITÁL. Dokedy budeme musieť znášať toto prisluhovanie? A ako máme vysvetliť našim deťom toto mlčanie a nemohúcnosť postaviť sa na odpor voči najväčšiemu agresorovi týchto čias? Ako sa máme zmieriť s realitou, že za peniaze možno zradiť nielen svoju vlasť a najbližších, ale že je to priam žiaduce a verejne tolerované?
„Nie je filozofiou EÚ, aby dav rozhodoval o jej osude.“
Martin Schulz, predseda Európskeho parlamentu na margo britského platného referenda.
„Proti európskym dohodám neexistuje žiadna demokratická voľba.“
J.C. Juncker, predseda Európskej komisie.
Dve prelomové vyhlásenia ohľadom vox populi 21.storočia! Je tragédiou, že spoločnosť zaslepene podlieha propagande a živí v sebe nenávisť voči obetiam kapitalistického hyenizmu namiesto toho, aby otvorila oči a postavila sa príčine tohto útlaku. Naopak, práve teraz nastal ten správny čas pre kapitalizmus na posilnenie fašizácie Európy, Slovensko nevynímajúc. Nedajme sa zneužiť. Pre fašizáciu európskych krajín nastáva totiž veľmi plodné obdobie. Spoločnosť odchovaná spravodajstvom je sofistikovane dezinformovaná pravidelným prísunom klamlivých informácií, preto dnes ľudia považujú za pravdu iba to, čo prezentujú médiá, čo znamená, že systém dosiahol, čo chcel. V prvom rade si treba položiť otázku, komu vyhovuje chaos v Európe? Ak si na túto otázku zodpovieme, pochopíme.
Fašizmus v radoch oligarchie a najvyšších politických kruhov v prevleku demokracie je na vzostupe. Vazalské politické špičky v celej Európskej únii podporujú banderovskú ideológiu na Ukrajine. To, že neodsúdili fašistické besnenie a namiesto toho vedú štvavú kampaň proti Rusku, nech je pre nás mementom. Nie všetci však zdiaľajú túto kamufláž. Kapitalisti preto zmenili taktiku v svojej šachovej hre a vsadili na rozoštvanie tej časti neposlušných občanov, s cieľom priviesť ich k svojmu košiaru. Tá časť verejnosti, ktorá nepodporuje genocídu na Ukrajine nie je už totiž hrozbou v kapitalistickom rozpínaní. Prečo sa napríklad utečenci implantovali do európskych krajín ako rozbuška? Vsadili všetko na národnú hrdosť s cieľom vyburcovať ju do extrémov. Fašizmus je a bude na vzostupe, keďže má práve v kapitalistickom zriadení veľmi vhodné podmienky. Čo bude nasledovať ďalej? Fašistom stačí vsadiť na jednoduchosť a to ukázaním prstom na nepriateľa, preto sa treba mať na pozore. Ľudia sa totiž už teraz zúfalo pridávajú do zmanipulovaných skupín, aby nevedomky podporili neonacistické akcie. Je však naša spoločnosť pripravená vzoprieť sa fašizmu?
Verím, že viacerí zdieľame názor, že k povinnému školskému čítaniu by malo byť zaradené výstižné dielo plné krutých opisov v koncentračnom tábore Mauthausen od Antonína Hrubana. Snáď vtedy by sme si už od detstva začali skutočne vážiť to, čo slepo pokladáme za samozrejmosť a pritom o SLOBODU neospravedlniteľne prichádzame vlastným pričinením v zhovievavosti k zlu, ktoré nás nahnalo k múru a nedáva nám už na výber… Vidno to z prístupu k voľbe menšieho zla, keď sme presvedčení, že INEJ VOĽBY NIET.
Nebudem sa vyjadrovať k oficiálnym kladným vyjadreniam všetkých svetových prozápadne orientovaných médií k ukrofašizmu a ich bezhraničnému klamstvu smerom k Rusku ako nálepky agresora. Kto pozná charakter povstalcov pochopí, že ide cielene o provokáciu ukrajinskej armády zameranú na vystupňovanie ozbrojeného konfliktu a ako vrchol sadizmu a pretvárky nikoho neprekvapí ani vyjadrenie do pŕs sa bijúceho ukrajinského prezidenta, pre ktorého hodnota ľudského života je pojem neznámy. Nielen však tí, čo vydávajú zločinecké príkazy nesú zodpovednosť za smrť nevinných ľudí, ale sú aj tí, ktorí im slepo načúvajú. Našťastie nie je tajomstvom, že kvantum ukrajinských vojakov prebieha na stranu povstalcov, nie v snahe zachrániť si holý život, ale jednoducho preto, že sa nechcú podieľať na bratovražednom slovanskom boji, do ktorého boli vinou mobilizácie prinútení.
„My všetci zomrieme. Bohužiaľ sa nerozhodneme ako. Ale môžeme sa rozhodnúť, ako stretnúť svoj koniec, aby na nás pamätali ako na Mužov“
Sergej Grishin, opolčenec /máj, 2014/
Podobne posolstvo odovzdané Ivom Stejskalom, ktorý na otázku reportérov, prečo sa vzdal pohodlia domoviny a odišiel brániť fašizmom utláčaný národ odvetil: „Pretože som Slovan,“ nech zostane v našich srdciach naveky.
Sila Slovanov je v jednote, držme spolu a budeme neporaziteľní. Uvedomme si, kam patríme, iba to je naša záchrana. Kým žijeme, máme všetko vo svojej moci. Kto môže za to, že to nechápeme?
Soňa Valovičová
