
V človeku je istá sila,ktorá nás vedie ďalej....vyššie od hmoty.
36/
Čaká, že patrí k nemu lepšia, múdrejšia
Neschopný citu a v žilách len chlad
Spokojný nebude - či príde tá či tá
Čaká, že iná ho je azda hodnejšia
Neschopný úcty, duch bez hrdosti
Spokojný nebude - či bude tá či tá
Čím si musí každý prejsť pyšne odmieta
Neschopný lásky, sám bez pokory
Spokojný nebude - či sudba tá či tá !
37/
ČO POVEDAŤ ?
Vtedy som nežila, bolo to dávno
A sotva by som chcela vrátiť čas
No rada by som k hrobu svojich dedov
Povedzte mi však, čo im povedať?
Povedať im - To všetko bola márnosť?
Že teraz každý múdrejší sa zdá?
Že v smrti vojakov a ich zúfalstve
Nič viac ako prázdny čin nevidia?
Či povedať, že boli vlastne hlúpi
Keď sa v smrť hnali by sme mohli žiť?
Že svet si urobil z ich tiel rohožku?
Že bolesť vojny nepriniesla nič ?
A či povedať len, že vlastná krv zrádza
A v spomienkach na svojich pradedov
Zabúda pamiatku ctiť a uchovať
Povedzte - môžem povedať o tom?
Ak príde môj čas, budem plná studu
Lebo blázon som - chcieť byť poetom
Všetkým tým dušiam zapredaných sŕdc
Prebudiť v nich cit pravdou zronenou
Ak opäť Pravda vráti sa však na zem
Príde Sloboda a nový vek s ňou -
Pamätajte minulosť, ste jej deťmi
A hlavne buďte už len Človekom !
SVS, máj 2018
38/
Čakaj na mňa .. ja sa vrátim
Iba Ťa prosím čakaj ma
Čakaj, hoc smútok zovrie srdce
A beznádej ho doráňa
Na duši stratíš vieru .. viem
Ćakaj, keď budeš unavená
Pros Boha za nás každý deň
Prisahám - dodržím svoj sľub
Nezlom sa, keď Ti budú vravieť
Že je čas na mňa zabudnúť
Že už ma na svete viac niet
A čakať ustanú priatelia
Ja pravdu prinesiem v Tvoj sen
Tak vojnu prežiť prisahám
Čakaj na mňa .. ja sa vrátim
Nazlosť smrteľným objatiam
SVS, máj 2018
(August 1941, parafrázovaná báseň Konstantina Simonova venované priamo z frontu, vlastnými slovami : . Просто я уехал на войну, а женщина, которую я любил, была в тылу. И я написал ей письмо в стихах…)
39/
My ešte stále ctíme Máj
Bratia sme Vám i naďalej
Nie zradcami je celá vlasť
Na hroboch je nás síce pár
No tí, čo vlasti odpadli
Predali za zisk nielen Vás
Pamätáme si Dobro - Zlo
Však tých, čo teraz zrádzajú
Neujdú súdu ďaleko!
Čo radi by na krku nôž
Ich myseľ - čisté šialenstvo
Smrť všade tam, kde chcú byť hosť
Rozhádal otcov so synmi
Ja verím - dušou ľudia sme
Jeden druhému na Zemi
Nácie ľahnú popolom
Verím, že človek pochopí
Byť vzájomne si oporou
I vojakov na hraniciach
Odpustite, že pravda lož
Hlupákov, pokrytcov i Hrad
A ruky v krvi za dolár
Slovan podráža Slovana
Už dávno stratil vlastnú tvár
Aj jej sú vlastné roztržky
Hlavne však zostať človekom
Nie zver čo ženú do vojny!
A deťom zobrať opäť mier
Myslím, že nikto nechce tak -
Cítiť pach krvi z masy tiel
Vidieť Vás krvácať je cieľ
Ja si Ťa však ctím Russia
Pokiaľ si sestrou - s nami MIER!
40/
Ako žiara lúčov na svitaní
Dobrých ľudí nie vždy správne chápu
A ich srdce oveľa viac bolí
Sú teplom ako plameň kozuba
Ich cesta vedie k slabým a chorým
A po žiadnom Ďakujem! netúžia