9/ :: poézia

41/

V STARNUTÍ

My nestarneme zo staroby
Od dlhých rokov života
My starneme len od únavy
Od našich bied a trápenia

Od úzkosti i od osudu
Od lásky, čo sme stratili
Od zrád najbližších, z beznádeje
I všetkých ľudských súžení

Od starostí, ktoré nás lámu
Od problémov bez východísk
No oveľa viac ako náš vek
Ak v duši zhasne vlastný svit!

SVS, máj 2018

42/

POLOTICHO

Neplač, zašepkal anjel na pleci
Bolesť cítia všetci, každý ju má
Ťarchu bremena, čo nám zverili
Každý ju do konca musí niesť sám!

Neplač! Nestojí sudbe vyčítať
Daj zotriem Ti slzy svojim krídlom
Tak veľmi Ťa chcem k sebe privinúť
Vyviesť tam, kde už niet žiaľ a smútok

Neplač! Netreba! Ja Ti pomôžem
Vydržíme! A šťastie spoznáš raz ...
Láska a viera vráti sa domov
A nebo hviezdami prežiari jas

No ja nevnímam, od sĺz mokrá tvár
A žiadna nádej nejde z mojich pier
Anjel však drží nado mnou krídla
Vlieva mi silu, čo už vo mne niet

SVS, máj 2018

43/

NEVÁHAJ BRÁNIŤ TENTO SVET!

Ak fašistovi so zbraňou
Ničomný život daruješ
Domov, kde žila žena, mať
Všetko, čo rodným nazvať vieš -

Vedz: nikto viac nezachráni
Pokiaľ ich HNEĎ neubrániš
A nikto ho nezabije
Ak TY dáš šancu ešte žiť!

A ak si teraz zaváhal
O láske k vlasti navždy mlč
Nespomínaj viac najbližších
Ani kde v svete rodný kút!

Ak nezaváhal vlastný brat
Ak nezaváhal sused Tvoj
To oni Tvojich rodných mstia
Na čo si sa Ty nezmohol!

Neskrývajú sa za chrbát
Nemstia ich chudzie vintovky
Ak učinia bez váhania
Oni sú Mužmi, a nie Ty!

Ak ho však vezmeš, potom vedz:
Nebudeš ležať na zemi
Nebude stonať domov Tvoj
Rodných nenazveš mŕtvymi

Takto chcel on, nie vinný Ty
Nech teda zhorí jeho dom
Nie Tvoja, jeho rodina
Bude ho čakať nadarmo

Nedaruj týmto vrahom dych!
Neváhaj brániť tento svet!
A koľkokrát ich uvidíš
Svoju povinnosť konaj hneď!

SVS, máj 2018

44/

NESTRATIŤ NÁDEJ

Ja budem žiť, dokiaľ to chce Boh
A pokiaľ budem môcť potrebná byť
Bremenom je ťarcha života
No i tak budem ľúbiť a veriť!

Času niet na nárek, na slzy
Len činy vieru vedia posilniť
Pre iných žiť, otázky nabok
Už ani sekundu viac nestratiť

Pokiaľ žijem, mám toľko práce
I svoje srdce čisté udržať
Sledovať ho úzko a prísne
Vtedy má totiž všetko na dosah

Hoc je ťažké, i keď sa snaží
Istým veciam sa chladne nevyhne
S nádejou premeny niečoho
A preto pády, slzy, trápenie

No vždy je času na nápravu
I možnosť prosiť , možnosť odpustiť
Boh vždy dá silu prejsť tým všetkým
A kým sa nájdeš - dlho dlho žiť!

SVS
/máj 2018, zo zbierky Poloticho/

45/

VŠETKO ČO MÁM RADA

Mám rada ľudí, čo sú úprimní
Nie je v nich pretvárka, lesť a faloš
Ich jas nie je sen a ruky - krídla
A v slovách čistota, nie zrady lož

Mám rada ľudí, čo majú silu
Ako si zasejú, tak vedia žať
Na slabších zvrchu nehľadia nikdy
A v biedach ponúknu nezištne dlaň

Mám rada ľudí, čo majú srdce
A cudzie trápenie ich vlastný žiaľ
Dávajú vieru, ak strácaš nádej
Nebudú Ťa súdiť len podľa šiat

Mám rada ľudí, čo nepredajú -
Pre vlastný osoh do kolien hodia
Nepredstierajú, že sú svetu Boh
Mám rada ľudí, ktorí sú - Ľudia

Kto si Ťa váži, úprimne plače
Kto krídel vzdá sa pre Tvoje blaho
Kto úsmevom vie vyliečiť rany
Mám rada ľudí, ktorých je málo

SVS
/máj 2018, zo zbierky Poloticho/

V človeku je istá sila,ktorá nás vedie ďalej....vyššie od hmoty.

Kontakt

15. MÁJ 1943

citáty

bič márnosti

Sonka Valovicz Sazama-poetka snívajúca nad priepasťou vekov, február 2013, časopis Kresadlo / Jarná rovnodennosť 2013