5/ :: poézia

21/

V DARGOVSKEJ PUSTEJ TÍŠINE
/venované Alexander Petrovič Golubjev /

V dargovskej pustej tíšine
Iba strom v ústraní smútil sám
Nad Tým, ktorého objala
V posmrtnom hábite cudzia vlasť

... Hruď zväčša za domovom ľpie
Ak v diaľke rovnaká krv čaká
Kdekoľvek kosti zloží duch
Len jediná zem je mu drahá

Tak prelomil si mlčanie
Hoc zmysly zľahli od únavy
Sen silou mlade vzoprel sa
Ako v dňoch nádeje a slávy

Zem, nebo nezmenili tvár
Len nový pán je, otrok iný
Však krvou presýtená zem
Nezožala vďak ...iba hany!

Svet ničí klamstiev úmysel
Vojsko, súpera, bité davy
Zomiera pamäť národa
Odpusť Slovensku páriň mladý!

SVS, júl 2017

(Nadporučík Golubjev Alexander Petrovič, narodený v roku 1922 v Stavropoľskom kraji, mesto Kizljar (teraz Federatívna republika RF Dagestan). Veliteľ guľometnej roty 1331. horského streleckého pluku. Padol 15.12.1944,vo veku 22 rokov, na pahorkatine severozápadne od obce Dargov, počas nemeckého protiútoku, ktorým sa protivník snažil uvoľniť takmer obkľúčené sily v obci Dargov. Jeho rota pravdepodobne kryla krídlo a ústup 1331. horského streleckého pluku, ktorý bol na pahorkatinu tlačený nemeckým protiútokom od priesmykovej cesty. Za svoje činy bol vyznamenaný Rádom Vlasteneckej vojny I. stupňa. Fragmenty jeho pozostatkov boli náhodne nájdené a odovzdané na Pamiatkový úrad SR.)

22/

BOH ŽEHNAJ EURÓPE!

Bola jar, ráno orosené
Keď spoznala si túto zem
Z kaluže krvi Holubica
Vypla si krídla na svoj vzlet

Hoc kadidlu dych ponášal sa
Tvár Ti mrzačil súmrak bied
Moc búrok uprostred besnení
Stíchla, až zdá sa - hrobov niet

A kým si žila, bolesť v hrudi
Z pŕs tlačila sa denne von
Zhmotňovala, čo nosíš v hĺbke
Myšlienky, city v jeden v tón

... Tak plynul čas, Ty zostarla si
No vedela si predvídať
Že človek zmení ľudskú dráhu
Vydá Ťa živlom napospas?

Dnes opäť v súmrak kloní sa zem
Ach, aká zmena na nebi -
Temnota noci v polopravdách
Krídla už kántri bleskami

V diaľke sa skaly zachmúrili
Hmlou sa prediera hlučný rev
Kvapky sa ženú po priestore
Rodiacej búrky pre svoj cieľ!

SVS, september 2017

23/

ČAS PREBÚDZANIA

len jednu otázku
k bratom mám
ČÍM všetkým je nám
sloboda ?
pýtam sa briez a topoľov
súmraku pod nežnou oblohou
pýtam sa pradedov
v svojich snoch
ktorí už našli vlastný rov
a čo za svoju rodnú vlasť
vedeli HRDO život klásť
len preto aby celá zem
nesnívala len márny sen
...ach povedzte mi Slovania
vieme sa vzoprieť
krivde k nám
či chceme byť len krotká zver
nie orol, čo sa môže vzniesť
nerozpoznať klam v cudzích úst
čo k ROZOŚTVANIU vábi krv ?

no moja duša netúži
stáť bokom
v CUDZOM objatí
chce voľný výhľad na domov
skalnaté drsné výšiny

SVS
/október 2014, zo zbierky Žalujem/

24/

KARNEVAL

Píšťala pevca pre hluchých hrala
Tu v hlave myšlienka skrsla niekomu
V maskách karnevala rozptýliť dav
A nepočujúcich pozvať ku stolu

Potemnel pohľad úprimných očí
Vedel, že falošne môže davu pieť
On však hral krásne v nečujnom svete
Vyčaroval tóny krušných ľudských bied

Utíchla sála, vidiac, že skončil
Mocnou ováciou ohlušil ho dav
Karneval ale ... bavil sa ďalej
Z jeho tváre nevyčítal o čom hral

SVS, september 2017

25/

DNES EŠTE DÝCHAME TENTO SVET
/ venované Novorossii/

Anjel smrti, zdá sa - zošalel
Všetko navôkol nivočí
Nie každý stihne sa ubrániť
Dedičstvu v smrtnom rubáši

Dnes ešte dýchame tento svet
Zajtra však priepasť môže prísť
Diabol je dychtivý po krvi
Za tíšin, v búrkach..za víchric

Pre bratov, čo padli za Donbass
Vrahom sa stal tieň bez tváre
No v našej hrudi je silný duch
Do kolien strach nás nehádže

Hoc krúžia krkavce nad Tebou
Vyvedieme Ťa z týchto bied
Sám Nevský prebudil sa z hrobu
Ten zašliepne ťa trojzubec!

SVS
/október 2017/