V človeku je istá sila,ktorá nás vedie ďalej....vyššie od hmoty.
16/
POVSTAŇTE Z KOLIEN!
Kde ukrývaš sa hrôza pých
Slobody odvážna pevkyňa
Niet múz, ktoré by z Tvojich lýr
Vzkriesili odvahu z popola?
Už dlho zraku ukrytá
No stále vládkyňa ľudských sŕdc
Rozdúchaj plamienok, aby hruď
V ohni zas hrdo horela
... Cítiť PÚT trpké okovy
Ak národ mlčí - mlčí zákon
Povstaňte z kolien otroci
Zem už je unavená tiažou
Čo dáva slzám horký tvar
Vlasť nezastrie hrou na pôvaby
Je večný zákon raz nad vami
A ten nezlomí žiaden strach!
SVS
/november 2016, zo zbierky Súmrak/
17/
KEĎ POD TATRAMI ODVAHA SA ZRODÍ
/postnovembrová 2016/
Keď pod Tatrami Odvaha sa zrodí
A človek človeku zas nádej dá
Keď rozhorí sa oheň v Tvojej hrudi
Slovenské matky Mužov porodia
AŽ potom rozprávaj o slobode vlasť
Skutkami potomkov nielen v baladách
A krivdu čias, čo Ti synov tiesni
Mementom zvečni v pointe piesní
Zobuď sa Slovensko, opäť vyraz vpred
Hľa, minulosť je predsa odraz Tvoj
Vzdávaš sa pokorne, hoc Ťa trápi smäd
Bez hrdosti si tichým otrokom
-Vzbuďte sa? Vstávajte?- ... nepočuť Tvoj hnev
Jak v časoch predkov s Temnotou do bitiev
Ach, domov môj, dávne polia slávy
Kto mohol znať, čím Ťa zamat spraví?
SVS
/november 2016, zo zbierky Súmrak/
18/
Z hlavy prilbicu mlčky sňal
A démon bezcitný a mrzký
Pocítil kruto jeho plam
Na dušu čistú hodil zrak
V tej žiare ohromený jasom
Videl sa bez šiat prvý raz
Vidiac, že dal mu na výber
Prijmem s pokorou poníženie
Tvoj šat kajúcne oblečiem
Lež zlo živené na zemi
Naprávať dovoľ vospol s tebou
Svet šancu žiť si zaslúži !
Videl som srdcia plné túh
Videl som ohňa smelosť mužnú
Videl som trhať rabstvo pút
Má právo prežiť tento deň
Nech vďaka padne k TÝMTO nohám
Patriotov za rodnú zem!
19/
Už nie si chrámom hodný múk
Vavrínom vraha ovenčená
Na Tebe nápis - Fašizmus!
Len tŕnie žnem, čo porania
Sú z Tvojej sadby v potupení
Čo vie vzísť z tohto semena?
Vo vetchom šate svoju tvár
Zašliapneme jak švába reťaz
Čo vyžobráva našich práv
Zhasne, jej súdený je pád
To radšej v zemi hrdo ležať
Jak pred fašizmom sklopiť zrak !
20/
/venované Magomed Nurbagandov/
V prachu zeme tam ležia kosti
Samo nebo ovieva dych
Nad hrudou ospievaných cností
Neskloniť pohľad pre chlad smrti
Z reťazí vyrvať posolstvo
- Bojujte bratia, moji rodní ! -
Pre ZLO, čo otupuje zmysly
Hoc v mukách - hlavu neskloňte
Za pravdu zväčša krv sa potí
Chorý svet hadom rozčesnutý
Hrob peklo? Nie .. peklo je strach
Najtemnejší pád zbabelosti !
(Magomed Nurbagandov, ruský policajt, sa stal národným hrdinom po tom, čo odmietol ustúpiť islamistom. Na kolenách a s rukami zviazanými za chrbtom ho nútili odkázať svojim kolegom do kamery, aby prestali bojovať. Odvážny Rus sa nezľakol ani zbrane, ktorou naňho únoscovia mierili. Na ich výzvu odkázať kolegom, aby ukončili svoju prácu, sa pozrel priamo do kamery a statočne odkázal: „Pokračujte v práci, bratia. Čo iné sa dá povedať?“ O pár sekúnd ho chladnokrvne zavraždili strelou do hlavy. Bol popravený 10. júla 2016, vo veku 31 rokov.)