V človeku je istá sila,ktorá nás vedie ďalej....vyššie od hmoty.



36/


ĽUDSKÁ TMA
 
Ak má muž ženu, no túži mať viac
Čaká, že patrí k nemu lepšia, múdrejšia
Neschopný citu a v žilách len chlad
Spokojný nebude - či príde tá či tá
 
Ak má človek vlasť, no túži chcieť viac
Čaká, že iná ho je azda hodnejšia
Neschopný úcty, duch bez hrdosti
Spokojný nebude - či bude tá či tá
 
Človek má cestu, no on čaká viac
Čím si musí každý prejsť pyšne odmieta
Neschopný lásky, sám bez pokory
Spokojný nebude - či sudba tá či tá !
 
SVS, máj 2018

 


37/


ČO POVEDAŤ ?
 
Vtedy som nežila, bolo to dávno
A sotva by som chcela vrátiť čas
No rada by som k hrobu svojich dedov
Povedzte mi však, čo im povedať?
 
Povedať im - To všetko bola márnosť?
Že teraz každý múdrejší sa zdá?
Že v smrti vojakov a ich zúfalstve
Nič viac ako prázdny čin nevidia?
 
Či povedať, že boli vlastne hlúpi
Keď sa v smrť hnali by sme mohli žiť?
Že svet si urobil z ich tiel rohožku?
Že bolesť vojny nepriniesla nič ?
 
A či povedať len, že vlastná krv zrádza
A v spomienkach na svojich pradedov
Zabúda pamiatku ctiť a uchovať
Povedzte - môžem povedať o tom?
 
Ak príde môj čas, budem plná studu
Lebo blázon som - chcieť byť poetom
Všetkým tým dušiam zapredaných sŕdc
Prebudiť v nich cit pravdou zronenou
 
Ak opäť Pravda vráti sa však na zem
Príde Sloboda a nový vek s ňou -
Pamätajte minulosť, ste jej deťmi
A hlavne buďte už len Človekom !
 
SVS, máj 2018
 


38/


SĽUB
 
Čakaj na mňa .. ja sa vrátim
Iba Ťa prosím čakaj ma
Čakaj, hoc smútok zovrie srdce
A beznádej ho doráňa
 
Čakaj na mňa keď nepríde list
Na duši stratíš vieru .. viem
Ćakaj, keď budeš unavená
Pros Boha za nás každý deň
 
Čakaj na mňa .. ja sa vrátim
Prisahám - dodržím svoj sľub
Nezlom sa, keď Ti budú vravieť
Že je čas na mňa zabudnúť
 
Ak povie otec, cez vzlyky mať
Že už ma na svete viac niet
A čakať ustanú priatelia
Ja pravdu prinesiem v Tvoj sen
 
Ak bude Tvoja viera silná
Tak vojnu prežiť prisahám
Čakaj na mňa .. ja sa vrátim
Nazlosť smrteľným objatiam

SVS, máj 2018

(August 1941, parafrázovaná báseň Konstantina Simonova venované priamo z frontu, vlastnými slovami : . Просто я уехал на войну, а женщина, которую я любил, была в тылу. И я написал ей письмо в стихах…)

 


39/


VÍŤAZNÝ MÁJ
 
Odpusťte nám, drahí Bratia
My ešte stále ctíme Máj
Bratia sme Vám i naďalej
Nie zradcami je celá vlasť
 
Chápeme bolesť pradedov
Na hroboch je nás síce pár
No tí, čo vlasti odpadli
Predali za zisk nielen Vás
 
Moc prichádza i odchádza
Pamätáme si Dobro - Zlo
Však tých, čo teraz zrádzajú
Neujdú súdu ďaleko!
 
Nanútiť nám chcú klamstvá tých
Čo radi by na krku nôž
Ich myseľ - čisté šialenstvo
Smrť všade tam, kde chcú byť hosť
 
Svet bolesť dedov pošliapal
Rozhádal otcov so synmi
Ja verím - dušou ľudia sme
Jeden druhému na Zemi
 
A keď nás rania od chrbta
Nácie ľahnú popolom
Verím, že človek pochopí
Byť vzájomne si oporou
 
Odpustite, že slabí sme
I vojakov na hraniciach
Odpustite, že pravda lož
Hlupákov, pokrytcov i Hrad
 
A všade vojna, chaos, zlo
A ruky v krvi za dolár
Slovan podráža Slovana
Už dávno stratil vlastnú tvár
 
No všetci sme tu rodina
Aj jej sú vlastné roztržky
Hlavne však zostať človekom
Nie zver čo ženú do vojny!
 
Zopakovať si minulosť
A deťom zobrať opäť mier
Myslím, že nikto nechce tak -
Cítiť pach krvi z masy tiel
 
Svet na Vás ženie armádu
Vidieť Vás krvácať je cieľ
Ja si Ťa však ctím Russia
Pokiaľ si sestrou - s nami MIER!
 
SVS, máj 2018

 


40/


DOBRÝCH ĽUDÍ JE NA SVETE MÁLO
 
Dobrých ľudí na svete je málo
Ako žiara lúčov na svitaní
Dobrých ľudí nie vždy správne chápu
A ich srdce oveľa viac bolí
 
Svojou dušou ošetrujú rany
Sú teplom ako plameň kozuba
Ich cesta vedie k slabým a chorým
A po žiadnom Ďakujem! netúžia
 
SVS, máj 2018

 




file:///C:/Users/sonka/Desktop/265006_219337758098277_100000661627836_727139_884764_n%20%E2%80%93%20kopie.jpg