V človeku je istá sila,ktorá nás vedie ďalej....vyššie od hmoty.



81/


NIK NECHCE PRED SMRŤ NAHÝ VSTAŤ
 
Skôr ako pôjdeš na večnosť
Prejdeš si skúškou človeka
Tu spoznáš, aký krajčír si
Kto Tvoje šaty oblieka
 
Nik nechce pred smrť nahý vstať
Ani Ty nie si výnimkou
Telo sviatočne zaodieť
Je Tvojou ľudskou úlohou
 
Šite si šaty navzájom
Ći dážď, či zima, horúco
V žiarivých nitiach letných lúk
Nie pre zem, ale pre nebo
 
Ako tie stehy - Tvoja púť
Ši pre telo do večnosti
Zvoľ hodváb, ktorý nezbledne
Anjelskej duše pre ľudí
 
SVS, november 2018

 


82/


PO KRVI PRÍBUZNOSŤ DUŠÍ NIET
 
Môžeš byť potrestaný bez viny
Môžeš byť slobodný zločinec
Synom svojho otca, ale nie syn
Po krvi príbuznosť duší niet
 
Nie každý priateľ, kto drží ruku
Nie každý nepriateľ, v kom je zášť
Nie každá dýka mieri do srdca
Ako smäd po pomste v hĺbke nás
 
Môžu Ťa objímať, no neľúbiť
Stáť v diaľke a nebyť cudzincom
Nie každý v čistých citoch vzlietnuť vie
Jak klamstvo s najbelšou peruťou
 
A všetci máme v hĺbke idey
No je to neresť, čo prežíva
Zabíja, zrádza pre nízke vášne
Kameňom hádže, hoc vinu má!
 
SVS, november 2018
 

 


83/


MÁRNOSŤ NAD MÁRNOSŤ
 
Nikto z nás vopred nepozná
S kým sudbou zviaže pevnú niť
Kto bude priateľ, a kto vrah
Kto v život musí nutne prísť
 
Niekto má šťastia za priehršť
Niekto bolestí súženie
Niekto za pravdu zvádza boj
Niekto je lož sám o sebe
 
Raz v cnosti a raz v neresti
Žijeme život človeka
Sme starí v ranej mladosti
A mladí v jeseň života
 
Hádžeme prví kameňom
No nevidíme vlastných chýb
Keď máme kričať, mlčíme
Sme ticho, keď je nutný krik
 
Tak všetka márnosť nad márnosť
Vhnáňa nás v ľudské bludisko
Až život takmer prestáva
Dýchať v človeku pre dobro
 
SVS, november 2018

 


84/


VEĎ TAKÁTO SMRŤ NEBOLÍ
 
V ohnivej búrke prielomu
Môj čas sa niekam náhli
Noc láka zvodným pohľadom
Do svojich hĺbok vábi
 
Vyletel orol spod Tatry
Ponad vysoké hory
Z briez zrazu lístie opadlo
Rozohnil víchor v boji
 
Bleskov a hromov uprostred
Noc zovrela ma tuho
Už iba krása bielych briez
Jagavé hviezdne nebo
 
Ach, ako rýchlo stráca žiar
Červeňou sýta luna
Nič nie je krajšie človeku
Jak bozku rodná hruda
 
Veď takáto smrť nebolí
Lež pokoj zvlaží dušu
Jak orol k nebu vyletí
Slobodu nesúc rodu
 
V ohnivej búrke prielomu
Môj čas sa niekam náhlil
To vlasť zvolala - Pomôž mi!
Teraz som Jej syn navždy!
 
SVS, november 2018
 

 


85/


SPOD TATRY OROL K PARTIZÁNOM LEŤ!
 

Utíchol čas, neševelí lístie
Na nebi vtáctva nevidno viac
Je málo takých, čo prišli domov
Objať si otca, pobozkať mať
 
Vrátiť sa z vojny - každý sa modlil
By v očiach milej smel vidieť raj
Ale sen ubila ohnivá smršť
Zem smädne pila krv viac a viac
 
Zavej nám víchor mohutne silou
Spod Tatry orol do nebies leť
Odovzdaj pozdrav od rodnej hrude
A trocha odvahy dolu znes!
 
V tom našom národe už iba tma
Žiaden lúč slnka, žiarivých hviezd
Je málo tých, čo dnes pravde žijú
Prines k nám silu, ktorej tu niet!
 
Prines k nám silu, čo vždy bila Zlo
Čo bila zradu na národe
Spod Tatry orol k partizánom leť
Nech slnko navždy nezapadne!
 
SVS, november 2018
 




file:///C:/Users/sonka/Desktop/265006_219337758098277_100000661627836_727139_884764_n%20%E2%80%93%20kopie.jpg