3/ :: poézia

11/

NIOBA NÁRODOV

Russia opäť provokuje svet
hlása LOŽ Nioba národov
v tme vlastnej ničoty
na krk nožom mieri
všetkým, čo sú jej za rohož

však bez koruny
zostaneš stáť v žiali
tvoj chrám je plný trosiek už
ty matka vyhubených ríší
vrahom ťa označí súd dôb

hoc plné urny s pýchou zvieraš
a klamom splavuješ včerajšiu krv
cez synov a dcéry zaplatíš
najvyššiu daň cestou k vrcholu

SVS, apríl 2017

12/

EURÓPA

Pohľadom prázdnym Európa
Pre zradu zbavená všetkých práv
Vypijúc do dna potupenie
K Molochu upäto dvíhaš zrak

Na predkov vekmi hrdá krv
Národov rôznych v ponímaní
Života večne zelený strom
Korene v zemi neuchráni

Hoc by i chcela vzdorná mlaď
Neubráni sen o slobode
Bo rozum zmieta nezdravý svet
Kalužou klamu v úzkom brode

Synov Ti uvrhli v beznádej
Rozhodli o Tebe bez Teba
Ach, vedieť stelesniť, dostať von
Čo v hĺbke cit, srdce ukrýva

Nájsť výraz myšlienke, vtesnať v tón
Čo všetko hľadala si v bytí
Na jedno slovo zvádza ma reč
Je blesk - však NIE nečujný, skrytý!

SVS
/august 2016, zo zbierky Súmrak/

13/

PREDTUCHA

Tak sa zasa nad krajom
Stiahol súmrak v tíšine
Údel odráža sa v ňom
Na kopcoch i v doline

Či ho opäť nevnímať
Uchopiť si vlastný kríž
A ťahať ho po bralách
Labyrintom ľudských vín?

Búrky plným žitia preň
Synov, dcér bez pamäti
Či sa ešte táto zem
V povedomí prebudí?!

Nechcem vidieť boží súd
V neodvratnej chvíli hrôz
Keď sa vzácnej vlahy prúd
Zmení príkro na popol

Slovanský syn zafarbil
Veľa riek už týchto hôr
Zakroč tvrdo, Hospodin
Darom živlov prehovor

Nedaj svojim kráčať v zmar
Mladých dní vzbuď odvahu
Prilby velikánov zraz
Predĺž ľudskú hodinu !

SVS
/september 2016, zo zbierky Súmrak/

14/

BOHU ...
/venované pamiatke A.S. Pavlova, Motorola/

Čo prinútilo Tvoj pohľad, Bože
Nevnímať údolie ľudských sĺz
Prosím Ťa odpovedz, pokiaľ ešte
Duch pravdy smelo uniká z pút
A sebou sám stelesňuje klady
Stojí sám, či príde lesk, či pády
Svoj vlastný život k zemi kladie
Bez dane šaržiam svetskej sláve?

Čo prinútilo Tvoje ramená
Nechrániť dych listov zelených
Odpoveď nám daj, nemlč, prosím Ťa
Prečo zem stíchla bičom elít
A samo nebo lahodiacu lesť
Farieb Tmy rozhodlo sa krotko niesť
Či tam, kde zlyhal pozemský súd
Nechal si Zlo vyhrať nad osud?

Ak k priepasti nás ženieš, odpovedz
Kým sa v nás rozbijú všetky sny
A pravda v srdci stemnie ako tieň
V cit otcovský už bez dôvery
Kým vnoríš zrak do pozemskej drámy
Snáď pre piaď z toho, čo oku zjaví
Nedovoľ zem v peklo premeniť
A kŕdľu supov sa operiť

SVS
/október 2016, zo zbierky Súmrak/

(Arsenij Sergejevič Pavlov, s prezývkou Motorola, kombat batalionu Sparta, zahynul pri atentáte, Doneck, donecký rajón, 16. októbra 2016 vo veku 33 rokov ako predposledný z legendárnych veliteľov.)

15/

PODUJEVO

Kríž zostupuje, rastú minarety
Polmesiac vo výške odráža tvár
Odkedy lúče cez albánske hory
Prenikli hustou hmlou, čo veští zmar
A pásy purpuru a sivej žuly
Zazreli činy, trýzňou nad priestory
V nich menom Alaha desivá zlosť
- Modlite sa! Je iba jeden Boh! -

Či svet v tých rukách je daný pre zánik
Bánd, ktoré vyrvali smrť z reťazí
V mamone, čo veky dvojí ľudský vzlyk
A choré mysle má nad zákonmi?
I mnohorakou maskou tvár sa zmení
Keď začne víťaziť sila peňazí
Je vítaná, ak oceniť vie dar
Živená krvou má najkrajší tvar

Z tých ponurných dní, čo nie sú bez ozvien
Pre temnosť farieb v hre na preludy
Príde blázon zaslepený i tvoj deň
Keď zrada vrhne ťa do záhuby
Kým polnoc uplatní silu mágie
Spoznáš v jej temnote kruté orgie
A tie -vedz- neskončí ramadán, pôst
Veď súmrak sa už naotáľal dosť!

SVS
/november 2016, zo zbierky Súmrak/