
V človeku je istá sila,ktorá nás vedie ďalej....vyššie od hmoty.
Lež prišlo náhle mlčanie
Pamäť stihla len nádychom
Vštepiť spomienku do duše
Slnko derúce úsvitom
Navôkol lesy pochmúrne
Lístie pršiace zo stromov
Vedieť - doma sú v poriadku
Chrániť najbližších, kým je čas
Dýchať svet bez sĺz, zármutku
Nie ľudských strastí poryvy
Veriť, navzájom milovať
Veď sme tak krátko na Zemi
No svet daň kruto vypýtal
Hoc chceli sme tak veľmi žiť
Viac ako pár liet nedoprial
I keď sa v krvi vykúpal
My zomreli sme zbytočne
Za domov náš i drahú vlasť
Nie tá, čo prišla na jeseň
Lež smútok zaodel nás v šat
Keď zradou rodných prišiel Deň!
Nepriateľ ľahko zvíťazil
A hoci plače rodná zem
Pre ľudskú tmu nič necítiť!
V sedle na chrbte havrana
Čierny kôň švihom niesol ma
Cez mraky guliek, do ohňa
Dal som mu povel - Nezastať!
Leť môj druh bystro dopredu
S tebou sa ohňa niet čo báť!
V očiach mi čítaj odpoveď
Pre vieru a pre oddanosť
Do boja ma zas smelo veď!
Cez čiernu hrivu v lúčoch zôr
Povetrím viala bez strachu
Za slobodu a za národ!
Zlovestný hvizd, smrteľný ston
Za pravdu ďalších dní sa biť
V nich vedú vnuci nový boj
No bolesť tebou nezmohla
Až prišiel výstrel smrteľný
A oddelil ma od teba
Však v hrudi oheň stále hrial
Čítajúc v očiach odpoveď
Do zôr nádeje pozeral
Smelo si zniesol údel svoj
Vedel si to, čo viem i ja -
Smrť neporazí národ môj!
/venované všetkým partizánom, ktorí sa už nikdy nevrátili domov/
Zdravím Vás otec, mamička
Ako sa máte najdrahší?
Mne času v boji divokom
Zrnkom piesku je na zemi
Povedzte - ako doma je?
Boh lepšie dni požehná snáď
Mňa osud kruto odvliekol
Do okov spútal drahá mať
Za domom cnie sa mamička
Za lúkami i horami
Tu všade streľba navôkol
Život jak lístie v jeseni
Hoci som od Vás ďaleko
V srdci ste mojom najdrahšia
Viem, že tam doma ťažko je
Veď zúri búrka živelná
Skrz tento víchor silnejšia
Však vedzte - príde krásna jar
A nič ju už viac nezlomí
Hoc by ju lámal severák
No ja skrz osud sľubujem
Že domov skoro prídeme
Odpusťte všetko mamička
Len verte a sa modlite
79/
I padlé ženy s dušou čistoty
Videla som silných na úteku
Slabých, čo svoj kríž zľahka nosili
Nezaprisahávaj, ak cítiš klam
Nepreveruj, keď už dôveruješ
Neobdarúvaj, ak chceš iba vziať
Život daj tomu, koho miluješ
Odožeň všetko, čo Ťa ubíja
A dôveruj očiam, v nich nie je lesť
CEZ DEŇ, ČI V ČASE POLNOCI
Kto rád Ťa vidí každým dňom
Komu smieš dušu otvoriť
A neodsúdi pohľadom
Vediac, že tam je pomoc ich
Málo rúk, keď zvoláš - Pomôž!
Cez deň, či v čase polnoci
Čo rozdelia sa vo všetkom
Tých nie svet, lež Boh odmení
V jeden deň svojským spôsobom