16/

V ZÁKRUTÁCH ĆASU
/ venované V.V.Putinovi /
 
ako noc novembra
čierny sarkazmus
cynizmus pravdy
z prostých slov
sám súčasť toho
čo ťa obklopuje
a nesebecký
navzdor všetkému
 
no ľudská hlúposť
nepozná hraníc
človek sa nenávidí
navzájom
svedomie už nevolá
ako zvon k cnosti
na závistivosti
má podiel svoj
 
neschopný lokajstva
v zákrutách času
vťahuješ dejiny
do svojich dní
byť mužom Činu
nie iba slov
to dokáže len
málokto
 
SVS, máj 2016
 

17/

ELÉGIA
 
v Tvojom tieni Európa
preháňa sa súmrak
domov mojich otcov
meníš sa v prach
v ovzduší už necítiť
kvety sladkej vône
lež zdusené bodliakmi
hynú na lúkach
 
zo Slovanov mocných
bok po boku hrdo
čo bránili nebojácne
bohmi danú zem
zostal LEN duch
slávnych dní
čo putoval s nimi
a chradne
v každom závane
 
SVS, máj 2016
 

18/

ГОРИТЕ В АДУ !
 
skazu týchto čias
duch hrozí ponímať
zlo sveta napája sa
z ľudských sĺz
bič Ukrajiny
v mene božej lásky
denným strastiam
nedáva zabudnúť
či vzdych, či plač
nič neukája žiadzu
krvou svojho národa
rád si pripíja
a v krste ohňom
pre cudzí kapitál
kochá si  naďalej
chlípny zrak
 
krkavec
pahltný na korisť
vyrval si vojnu
zo spárov sna
ona však už nie je
iba štvaný tvor
so sklonenou hlavou
nad biedami
... lež dáva do pohybu
všetko živé
čo odmieta skon
váhou reťaze
ľudskej kože
nehodá beštia
koho to chceš
poraziť ?
Človeka?!
 
SVS , jún 2016
 

19/

SEN
 
myseľ sa rozjíma dnešným snom
pannou som ešte bola v ňom
nebeský anjel pri mne stál
pevný zrak ku mne upieral
 
slzy sa tisli do očí
v ich odraze čas budúci
no pred neústupným anjelom
nezradila som, čo je v ňom
 
stratil sa nakrátko v diaľave
povstali zore krvavé
netajím dych a beriem zbraň
k obrane tých, čo kosí žiaľ
 
zrazu sa prihnal anjel môj
však nezradila ma mužná zbroj
len zmizol pôvab mladých dní
a vlas pretkal prach strieborný
 
SVS, jún 2016
 
 

20/

V NÁDEJI
/venované Alexej Mozgovoj/
 
na viečka padol ťažký súmrak
keď opúšťal si túto zem
v tých ďalekých dňoch
v rozpomienkach
spoznala som, že plakať viem
...i mnohé ruky vystreli sa
s nádejou dušu zadržať
keď úzkosť smrti zovrela Ťa
a pohltil Ťa večný chlad
 
no beda tým, kde na rukách krv
zmyla sa pilátsky v temných hrách
kde sila Tvojich myšlienok prv
ako slnko zašlo ... zľahla v prach
 
stal si sa svetlom budúcich dní
v krajine vyhnanstva, sĺz a bied
v zrkadle Teba svet nový
zrodí sa cez divo rastúci kvet
 
SVS, jún 2016
 
/Alexej Mozgovoj( Nižna Djuvanka 3. 5. 1975. ), veliteľ mechanizovanej brigády Prízrak.Jeho myšlienky o usporiadaní spoločnosti založené na silnom antifašizme a sociálnom cítení, ďaleko presahovali hranice povstaleckých republík. /