V človeku je istá sila,ktorá nás vedie ďalej....vyššie od hmoty.


K HROBU NEZNÁMEHO VOJAKA


Idey, city, myšlienky skrývať
Ešte viac drviť zlomené krídla
Ja nechcem nosiť k mohylám kvety
Pod rúškom noci, kým padne tôňa


Ešte viac drviť, zabiť to ľudské
Oheň, čo srdci musí človek mať
Po lúke suchej bez duše kráčať
Bodliakmi otroctva kochať si zrak


Nebudem nosiť k mohylám kvety
Aby ich nebozkal slnečný lúč
Nebudem city, myšlienky skrývať
Väzniť ich perute reťazou pút


Otcov a matiek nášho národa
Tam leží pokrvných posvätný prach
Srdcia, čo dobili, hoc chceli žiť
No iné do vienka nadelil vrah


Po hroboch šliapať, ničiť a rúcať
Nenávisť chorobná ubiť chce zem
Semena tohto dávneho vraha
Len aby v otroctve zabudol v svet


K Vám, ktorí ležia v mohylách stlení
Hoc chorá nenávisť ubíja zem
Nebočte zrakom od dcér a synov
Vypudiť zo srdca takých síl niet!


december 2020



file:///C:/Users/sonka/Desktop/265006_219337758098277_100000661627836_727139_884764_n%20%E2%80%93%20kopie.jpg