OKTÓBER 1944

Tak veľmi žiadalo sa žiť
Lež prišlo náhle mlčanie
Pamäť stihla len nádychom
Vštepiť spomienku do duše

V nej stopa v lúčoch októbra
Slnko derúce úsvitom
Navôkol lesy pochmúrne
Lístie pršiace zo stromov

Tak veľmi žiadalo sa žiť
Vedieť - doma sú v poriadku
Chrániť najbližších, kým je čas
Dýchať svet bez sĺz, zármutku

Žiada sa viacej svetla v tme
Nie ľudských strastí poryvy
Veriť, navzájom milovať
Veď sme tak krátko na Zemi

Tak veľmi žiadalo sa žiť
No svet daň kruto vypýtal
Hoc chceli sme tak veľmi žiť
Viac ako pár liet nedoprial

Svedomie neťaží však svet
I keď sa v krvi vykúpal
My zomreli sme zbytočne
Za domov náš i drahú vlasť

Tu v lesoch kruto dýchla smrť
Nie tá, čo prišla na jeseň
Lež smútok zaodel nás v šat
Keď zradou rodných prišiel Deň!

Tak zomreli sme zbytočne
Nepriateľ ľahko zvíťazil
A hoci plače rodná zem
Pre ľudskú tmu nič necítiť!

SVS

15. MÁJ 1943

Zdravíme Vás - bratia slovanskí
My Československa synovia
Prišli sme k staršiemu bratovi
Učiť sa, čo je to Sloboda

Prišli sme od Vás sa naučiť
Ako za Slobodu bojovať
Ako šťastie vrátiť národu
A zem si nedať viac roztrhať

Splniť odkaz našich pradedov
Mocným hlasom Janka Kollára
Aby sme všetci raz prišli k Vám
Tak znie v nás posolstvo poeta

U Vás nájť pomoc a ochranu
Všetci sme tu z vôle slobodnej
Fašisti z ľudu nás vytrhli
Hodili do vojny priepastnej

Hoc súmrak národ mal poblúdiť
Tam mal biť a tomu pomáhať
Nádej nezomrela pod hviezdou
Vždy vedel kto priateľ a kto vrah

Plníme príkaz - my Slováci
Príkaz sŕdc spod Tatier domova
Oddnes s partizánmi po boku
Nájsť to, čo voláme Sloboda

Ako svojim synom verte nám
Ako svojim bratom slovanským
Náš sľub - ísť pod jednou zástavou
A držať boj dychom posledným!

SVS