V človeku je istá sila,ktorá nás vedie ďalej....vyššie od hmoty.
link
https://davdva.sk/pod-vlajkami-slovenskeho-dvojkriza/
Pod vlajkami slovenského dvojkríža
29. 8 2018
„Načúvaj, ak prídeš k našej bráne ticha
zo semien našich sŕdc počuješ lásku rásť
tou prsťou nad nami túžobne ako dýcha
do rokov jasnejších naša, tvoja vlasť.
Načúvaj tichý žalm bolesti rodnej zeme
v nej pravdu zmučenú i v smrti dopovieme.“
Slová Andreja Plávku v Epitafe umiestnených na pomníku SNP v Kováčovej a adresované 105. obetiam masakru z prelomu rokov 1944/1945, ktorých brutálne zavraždili nemeckí nacisti na tomto mieste by okrem iných nespočetných zverstiev z vojnových čias mali zostať mementom pre všetkých Slovákov. Dnes však žijeme v dobe radikálnych paradoxov, nevďaku, prepisovania histórie a tým samozrejme cielene vytvoreného chaosu, do ktorého sme sa dostali.
Pomník SNP, Kováčová
Centrálne oslavy 74. výročia SNP v Banskej Bystrici sa dnes začínal preletom leteckej techniky OS SR a slávnostným ceremoniálom kladenia vencov. Okrem sprievodných podujatí, ktoré prilákalo mnoho ľudí, dnes končilo v externom areáli múrea SNP i varieté turné Amerika na kolesách, ktoré začínalo mestom Brezová pod Bradlom a poslednou 25.zastávkou bola práve Banská Bystrica. Protiruská propaganda tohto varieté má za úlohu oboznámiť slovenský národ, ako to vlastne u nás počas minulého storočia fungovalo. Dokument, ktorý sa premietal v každom vytipovanom meste však nevraví historickú pravdu, ale je plný lží a poprekrúcaných faktov zameraných proti Rusku, proti socializmu, proti komunistickým ideálom a jej cieľom je navodiť súcit s minulosťou utláčaným Slovenskom a cez gýčové vsuvky typu Limonádový Joe ukázať jedinú priechodnú cestu k hviezdam, odkloneným od kosáka a kladiva, symbolizujúcu americkú demokraciu a slobodu prejavu. Amerika je slobodná krajina. O tom nikto z vyškolených inštruktorov americkej ambasády nepochybuje. Avšak že je to krajina dvojitého metra, v ktorom vládne existencia bez morálky a právo je tam merané hodnotou peňazí, o tom sa taktne mlčí. Pri sledovaní dokumentu ľudia ticho sedia, pijú coca colu a mávajú americkými vlajočkami, ktoré sú tu dnes takmer v každých rukách slovenského občana. Keď začne diskusia, situácia sa mení. Inštruktori vedia s úsmevom na perách odpovedať len tým, ktorí s touto komédiou nemajú žiadny problém a tým pádom nemajú ani problém prijať ich subjektívne názory. Potom je tu však skupina, ktorá bráni historickú pravdu, pozná kus dejín a hrdo sa k nim hlási. A tu nastáva problém. Inštruktori vycvičení odpovedať na akékoľvek proamerické pozitívne úvahy a otázky, nemajú k otázkam tejto skupiny čo povedať. Či nechcú, či nevedia, to už vedia iba oni sami. Źe USA rozosieva smrť všade tam, kam ide so svojimi tézami o demokracii cez humanitárne bombardovania ich nezaujíma. Tvária sa prekvapene a na podobné otázky typu Vietnam, Afganistan, Sýria, Líbia či Juhoslávia neodpovedajú. Pasáž o SNP a o porážke fašizmu , ako keby Rusi vo vojne ani nebojovali má tiež svoju dohru. Tu na tomto mieste sa rozvíja ohnivá diskusia medzi skupinou ľudí, neveľkou k počtu všetkých zúčastnených, ale predsa vybavenou kvalitou vedomostí . Odpovede zo strany inštruktorov neprichádzajú, tak diskusia pokračuje len medzi zúčastnenými. Na scénu prichádza inštruktorom pomôcť mladý muž nabitý vedomosťami o Druhej svetovej vojne a tam sa dozvedáme, že z pohľadu USA nechápeme a nevieme vlastne nič, lebo tento ich pohľad je nadradený nad všetky naše teórie a historickú pravdu, ktorá tu prebehla. Presne podľa známeho výroku o práve mať nôž na krku všetkým krajinám z pozície veľmoci, ktorú vyslovil svojho času B.Obama ešte vo funkcii prezidenta. Inštruktori si začínajú všetko nahrávať a ich finálny úsmev dal bodku za celou touto fraškou. Či sa im podarí prepísať históriu A naše deti sa budú učiť už nové osnovy, ukáže čas. Teraz sa totiž láme chlieb.
29. august 2018, Banská Bystrica
J. P. Overtonovi, americkému sociológovi,ktorý odhalil stratégiu „elít pokroku“ pri budovaní oporných stĺpov Nového svetového poriadku a z nej vyplývajúcej poslušnosti a apatie zvyšku sveta dnes treba dať za pravdu. Klamstvá o prirodzenom behu vecí a dezinformácie o nepopierateľnej minulosti založenej na prežití a dôkazoch so systematickou technológiu zmien spoločenských postojov k otázkam pre spoločnosť donedávna úplne zásadným podľa chronologického postupu tak započali zhubnú devastáciu zdravého ľudského myslenia.
Pásová výroba lží a deviácií funguje vždy iba spoľahlivo. Joseph Overton opísal, ako boli pre spoločnosť úplne cudzie myšlienky vynesené zo smetiska verejného opovrhnutia, oprášené a nakoniec legislatívne ustanovené. Podľa tejto sociálnej technológie existuje pre každú myšlienku alebo spoločenský problém tzv. okno možností. V jeho rámci sa dá alebo nedá o myšlienke široko diskutovať, otvorene ju podporovať, propagovať a snažiť sa ju legislatívne ustanoviť. Okno sa posúva z „nemysliteľného“ štádia, tzn. verejnej morálke úplne cudzieho a ňou úplne zavrhnutého, do štádia „aktuálnej politiky“, to jest stáva sa široko posudzovateľným, prijímaným masovým vedomím a napokon uzákoniteľným. Nejde o vymývanie mozgov ako také, táto technológia je oveľa delikátnejšia. Postupná systémová aplikácia je efektívna, pretože jej pomáha nenápadnosť jej pôsobenia na spoločnosť. A preto sa neponáhľa, ale má svoj čas, lebo jej cieľom je eliminovať rebelstvo, ktorým disponuje slobodná duša človeka. Najjednoduchšie sa „okno“, ktoré opísal Overton, posúva v tolerantnej spoločnosti. Teda v spoločnosti, ktorá nemá žiadne ideály a v dôsledku toho ani jasné rozdelenie dobra a zla. Opiera sa o dovolenosť všetkého, žiadne tabu a priamo pred našimi zrakmi sa postupne odstraňujú rámce, ktoré ohraničujú spoločnosť od priepasti sebazničenia.
Prečo spomínam túto metódu v súvislosti so slovenským národom? Spomínam ju preto, lebo sme sa aj my – Slováci ocitli skrze ňu na pokraji sebazničenia. Dnes už žijeme v časoch všeobecnej lži a postupne strácame aj posledné zvyšky onej rozlišovacej schopnosti, ktorou ľudský rozum disponuje. Hoci ešte vidíme rebelstvo v uliciach, devastačná metóda urobila svoju prácu dokonale a národ rozdrobila na omrvinky. V uliciach vidno slovenské vlajky, počuť mnoho názorov, nespokojnosti i túžbu vymaniť sa z otroctva diktátu elít. No kde je pravda a kde je lož? Kde je dobro a kde je zlo? A kde je túžba zmeniť daný stav vecí a kde už hranica tieto túžby iba zneužiť ?
29. august 2018, Banská Bystrica
Soňa Valovičová
29. august 2018, Banská Bystrica