link

https://davdva.sk/uloha-cloveka-a-spolocnosti/

Marxistická filozofia: Úloha spoločnosti a človeka

13.7 2019

Ideológovia kapitalistickej formácie účelovou manipuláciou podporovanou jej nadstavbou mimoriadne horlivo prekrúcajú úlohu človeka a spoločnosti v dejinách. Budúcnosť bez akejkoľvek morálky, hodnôt a narcistického individualizmu je tým, kam ženú svojou zvrátenou ideológiou človeka v snahe ospravedlniť právo menšiny utláčať väčšinu.

Pre stúpencov kapitalistických hodnôt sú ľudové masy iba pasívnym objektom historického procesu – vykonávatelia vôle menšiny, tzv. veľkých ľudí. Ich subjektivistické teórie ospravedlňujú vykorisťovanie, nespravodlivosť, neprávosť a akýkoľvek druh morálneho úpadku a dekadencie. Idú však ešte ďalej – lebo ospravedlňujú politiku, ktorá priamo likviduje demokraciu a nastoľuje fašistické poriadky. Idú ešte ďalej – lebo sami sa dopúšťajú podlého bezcharakterného prístupu, hoci sami sú z ľudu. Manipulujú spoločnosť cez médiá a vyvolávajú v nej pocit, že tieto novodobé praktiky a hodnoty nie sú proti človeku, ani proti samotnej prírode. Ovplyvňujú myslenie dospelých, detí  i mládeže, do ktorej vkliesnili to najväčšie morálne bahno, aké na zemi vôbec existuje. Kultúrne tradície, vlastenectvo, rodinné hodnoty, ale i fyziologický pojem – muž, žena – to všetko je už iba relatívnosť. Všetko je v rámci absurdít dovolené, nič nie je zakázané, dekadentné, individualizmus dosiahol svoj narcistický vrchol. Ćo je však najhoršie – človek si neuvedomuje, či nemá si ani uvedomovať, že už je iba otrokom tohto systému, ktorému slúži za tridsať strieborných. S vďačnosťou mu slúži. A to je totálny úpadok človeka a jeho mysle.. . 

zneužívanie politických právomocí v presadzovaní škodlivých a nemorálnych neoliberálnych názorov

deti treba chrániť a nie im dovoliť ubližovať

ĽUDOVÉ MASY A POLITIKA

„Revolúcie sú sviatkom utlačovaných a vykorisťovaných. V takých časoch je ľud schopný konať divy.“
Lenin

   V politickom živote hrajú ľudové masy obrovskú úlohu. Nie naopak. Bez ich politickej činnosti nie je mysliteľný akýkoľvek vývin spoločnosti a predovšetkým sociálne revolúcie. V revolučných obdobiach sa  tvorivá úloha ľudových más prejavuje zvláštnou, mohutnou intenzitou. Je to rovnaká intenzita ako v časoch národnooslobodzovacieho boja, v obrane svojej krajiny pred cudzím agresorom, v spravodlivých vojnách.

   História nám ukázala, že v časoch kríz a vojen sa vykorisťovateľská trieda vždy predstavovala ako jediná zástankyňa národných záujmov. No nie hŕstka vykorisťovateľov hasila svetové požiare v najťažších hodinách národných skúšok, ale ľud, ktorý so zbraňou v ruke bránil svoju vlasť a nezištne bojoval za nezávislosť.

Ako paralelu možno poukázať na mníchovskú zradu v roku 1938. Vtedy sa jednoznačne potvrdilo , aká labilná bola zahraničnopolitická orientácia buržoáznych tried  Československa smerom  na Západ. Potvrdilo sa, že vládnuca buržoázia nebola schopná viesť český a slovenský národ a v republike žijúce národnosti. Potvrdilo sa, že buržoázia ako trieda bola v etape všeobecnej krízy kapitalizmu brzdou spoločenského poriadku a v ťažkých zlomových podmienkach, v ktorých sa rozhodovalo o osudových otázkach, zradila. Dôsledkom politiky  buržoáznych tried vypukol svetový požiar a boli to práve masy pracujúcich, ktorí oslobodili Európu od fašistického zotročenia, tým že tento požiar hasili vlastnou krvou.

   V pokojných historických obdobiach politický život pracujúcich vo vykorisťovateľskej spoločnosti sa vyvíja sofistikovane smerom k čo najplynulejšiemu zotročeniu. Vládnuce triedy, využívajúc všekok donucovací aparát – duchovné zložky, políciu, armádu, justíciu, administratívu a školstvo, redukujú úlohu pracujúcich más v politike na minimum v potlačení ich politických aktivít, alebo ju obracajú smerom, ktorý nie je nebezpečný pre tieto triedy. Toto je neodlučiteľná črta vykorisťovateľského spoločenského zriadenia. Utlačovanie pracujúcich, privlastňovanie plodov ich práce je možné iba po politickom prerobení más a zabezpečení moci parazitických tried v politickom živote. Preto pracujúci ľud môže rozhodovať o politike iba po zvrhnutí vlády vykorisťovateľov. Preto sú konečné výsledky závislé od húževnatosti a rozhodnosti, s akou bránia svoje záujmy.

   Ľudové masy môžu mať aj za kapitalizmu podstatný vplyv na politiku vládnucej triedy tým, že zabraňujú uskutočňovať protiľudové zámery reakčných síl, že nútia vládnuce kruhy robiť ústupky v dôležitých bodoch vnútornej a zahraničnej politiky.
 

ÚLOHA OSOBNOSTI V DEJINÁCH – ČINNOSŤ VODCOV

„Nijaká trieda v dejinách sa nedostala k moci, ak nevyzdvihla zo svojich radov svojich politických vodcov, svojich predných predstaviteľov schopných organizovať hnutie a riadiť ho.“
Lenin

   Každá spoločenská trieda môže vládnuť v spoločnosti iba za pomoci určitej organizácie. Aby triedna organizácia mohla pracovať, musí mať vedenie – vodcov. Vodcovia vypracúvajú a formulujú politiku triedy, štátu, strany, organizujú jej uskutočňovanie, usmerňujú činnosť tisícov a miliónov ľudí.
Hlavnú silu, ktorú utlačovaná trieda môže postaviť proti štátnej organizácii vládnej triedy, je sila revolučnej organizácie. Preto zaktivizované triedy, ktoré revolučný boj vedú, nevyhnutne potrebujú svojich vodcov. Bez skúsených, bystrých a veci oddaných vodcov je revolučná organizácia nemysliteľná.
Činnosť vodcov v historickom procese je objektívna nevyhnutnosť. Úlohu veľkých ľudí v dejinách môžeme pochopiť iba vtedy, keď skúmame ich činnosť v súvislosti s triednym bojom a s činnosťou a bojom veľkých spoločenských skupín.
 

Najlepšie je vyjadrený fašizmus v jeho výroku o demokracii. Citujem z pamäti: "Demokracia je na p..u, lebo v nej môže voliť každý. Voliť by mali len bohatí a úspešní, lebo len oni vedia, ako funguje svet."

boj za slobodu slova

VEĽKÍ ĽUDIA A SPOLOČENSKÁ POTREBA

„Je čírou náhodou, že sa taký a práve tento veľký človek zjaví v určitom čase v tejto určitej krajine. Ale ak ho vylúčime, je tu dopyt po náhrade a náhrada sa nájde, skôr-neskôr sa nájde.“
Engels

   Talentovaní, nadaní ľudia jestvujú v každej spoločnosti, avšak ich vlastnosti môžu byť vyzdvihnuté iba vtedy, keď vzniká spoločenská potreba a nutné podmienky – zvlášť výrazne v revolučných obdobiach, keď sa do spravovania spoločenských záležitostí zapájajú stovky a tisícky ešte nedávno neznámych ľudí, ktorí v podmienkach starého zriadenia nemali možnosť svoje nadanie a talent prejaviť.

Príchod veľkého človeka na javisko dejín je vecou náhody, čo však neznamená, že sa takým činiteľom a plniť historickú úlohu nemôže stať hociktorý človek. Splneniu tejto úlohy prislúchajú príslušné vlastnosti a schopnosti. Charakteristika týchto vlastností podlieha sfére činnosti vynikajúcich ľudí, podmienkam doby a triednej podstate spoločenských hnutí, ktoré svojich vodcov vyzdvihujú.

Každá trieda svojich vodcov vyzdvihuje podľa svojej sociálnej podstaty, svojho postavenia v spoločnosti a úloh, ktoré má riešiť. Vodcovia robotníckej triedy musia mať napríklad svoje špecifické vlastnosti – revolučnú rozhodnosť a smelosť a teoretickú silu spočívajúcu v tom, že boj robotníckej triedy sa opiera o vedeckú teóriu., úzky styk so stranou a masami., schopnosti a skúsenosti z organizačnej práce s masami,. vieru v tvorivé sily pracujúcich., umenie nielen učiť masy, ale aj sa učiť od nich., atď.
 

boj proti globálnemu neoliberálnemu systému 

KULT OSOBNOSTI

„Účel, ktorý potrebuje nesprávne prostriedky, nemôže byť správny.“
Marx

Tým, že rozhodujúcu úlohu v dejinách hrá činnosť a triedny boj ľudových más, táto činnosť opierajúca o spoločenské potreby vylučuje akýkoľvek druh kultu osobnosti.  Kult osobnosti má korene v svetonázore feudalizmu a kapitalistického individualizmu, preto táto ideológia je nezlučiteľná s učením marxizmu. Kult osobnosti totiž utvára podmienky pre zlú prax, ktorá odporuje potrebám a záujmom socialistického hnutia a podrýva najhlší demokratizmus, ktorým sa socialistické hnutie organicky vyznačuje. Zároveň je brzdou pri zapájaní širokých más do boja proti kapitalizmu a do budovania novej, socialistickej spoločnosti.

Príkladom kultu osobnosti je osobnosť J.V.Stalina, ktorý sa stal vodcom vďaka mnohým vlastnostiam, nevyhnutných pre socialistické hnutie, ako je oddanosť veci robotníckej triedy, vynikajúce organizátorské a teoretické schopnosti, železná vôľa, nezmieriteľnosť v boji proti nepriateľom. No v Stalinovej povahe boli aj iné črty. V obyčajných podmienkach by tieto iné črty nemohli citeľne škodiť veci, pretože by tomu zabránili životné normy socialistickej spoločnosti, strany, robotníckeho hnutia, ktoré predpokladajú kolektívne vedenie, účinnú kontrolu más nad činnosťou vodcu, širokú demokraciu pre pracujúcich, kritiku a sebakritiku. No situácia, v ktorej Stalin pôsobil, obyčajná nebola – budovanie socializmu v hospodársky zaostalej krajine, v podmienkach kapitalistického obkľúčenia, zúrivého triedneho boja a útokov strane nepriateľských prúdov si vyžiadalo mimoriadnu centralizáciu. Stalin sa ju snažil vystupňovať, sústredil vo svojich rukách obrovskú moc, čím porušil zásady kolektívneho vedenia, ktoré je charakteristické pre komunistické strany. Za týchto podmienok jeho ľudské osobné črty začali určitým spôsobom vplývať na jeho verejnú a stranícku činnosť a tým aj na život strany a krajiny.

Kult osobnosti je preto cudzí socialistickým zásadám a boj, ktorý nastal po jeho odstránení bol veľmi nekompromisný. Kapitalisti spolu s reformistami a revizionistami všetkých odtieňov sa dodnes odvolávajú na tento kult osobnosti ohľadom Stalina a očierňujú bývalý Sovietsky zväz a socialistické zriadenie s jediným cieľom – podryť morálnu autoritu komunistických strán, socialistického zriadenia, vniesť rozpory a zmätok medzi pracujúcu triedu. Reakcia si oddávna kladie za cieľ očierňovať vodcov pracujúcich tried, kompromitovať ich, len aby mohla podkopávať a dezorganizovať akékoľvek robotnícke hnutie. Autorita a popularita vynikajúcich vodcov robotníckej triedy nemá nič spoločné s kultom osobnosti, ktorý strana odsúdila. Autorita a popularita je totiž iba zákonitým dôsledkom činnosti najlepších z najlepších vodcov a súčasne najdôležitejšia zbraň robotníckeho hnutia v boji za socializmus. Najlepší vodcovia pracujúcich más, ktorí  majú úzky styk s ľudom a úspešne riadia boj pracujúcich za ich životné záujmy a ideály, hrajú jedinečnú úlohu v dejinách a zasluhujú si lásku ľudu.
 

ĽUDOVÉ MASY A ICH ÚLOHA V SPOLOČENSKO-POLITICKOM ŽIVOTE

„Víťazstvo bude na strane vykorisťovaných, lebo za nimi stojí život.“
Lenin

Vývin triedneho boja pracujúcich v období socialistickej revolúcie je výsledkom vo vzniku novej spoločnosti, kde sa politika stane z nástroja donucovania a potlačovania ľudových más nástrojom na obranu ich výdobytkov a záujmov, čo je zároveň najdôležitejší obrat v dejinách.

Získať miliónové masy pracujúcich má obrovský význam pre celý život spoločnosti. Je prirodzené, že k tak dôležitému javu sa inak stavia kapitalizmus. Reakčný kapitalizmus vidí v raste vplyvu ľudových más na spoločenský život nebezpečenstvo pre jestvovanie kapitalistických poriadkov. Zo všetkých síl sa pričiňuje, aby úlohu pracujúcich v politike zredukovala na minimum a zbavila ich možnosti vplývať na život a vývin spoločnosti. Ano, pracujúci ľud môžu prejavovať svoju nevôľu, ale tam sa to aj končí. Zásadné zmeny sú nemožné. Rafinovanými klamstvami a demagógiami stŕha ľudí na svoju stranu a podriaďuje ich svojmu vplyvu. Nebezpečenstvo takýchto intríg a zavádzania nemožno podceňovať. Nezabúdajme, že kapitalisti majú miliardové prostriedky a mocný propagandistický aparát, rovnako ako aj obrovské skúsenosti z duchovného útlaku pracujúcich, nahromadených v priebehu stáročí svojej vykorisťovateľskej nadvlády. Preto je tak pre nich  ľahké dnes pritiahnuť na svoju stranu početné vrstvy obyvateľstva a urobiť ich nástrojom svojej politiky.

Soňa Valovičová

Americký filozof a odborník na geopolitiku Immanuel Wallerstein: