31/

PREBUDENIE
 
pod nebom čistých mravov
nie som narodená
vinou slabých národov
denne obdarená
vnímajúc súhlasnú zlosť
v spomienkach na minulosť
uprostred besnení
duch rástol bez zmeny
 
falošný spev zovšadiaľ
chcel dušu poľúbiť
zaliečavo rozum zmiasť
intelekt potupiť
počujúc ho každým dňom
podliezavo domovom
nôte sa poddala
no lži nechýbala
 
a ty poet rojčenia
druh malicherných slov
ty chceš záchvev nadšenia
povýšiť nad mysľou?
zmätená vyrvúc sa snom
ženiem sa za Perúnom
a v náhlom hukote
svet vidím v nahote
 
časť búrky po priestore
a svetlo boží dar
skladám už piesne nové
svet nezbaví ich právd
nech hudie nápev sladko
potlesk, čím väčšie klamstvo
nebudem hráčom scén
som sama sebou len!
 
SVS , september 2016
 
 

32/

BESLAN
 
počujete z minulosti ozvien hlas
dietok zôr úsvitu vo svojom žiali
keď žiarivé slnko zamĺklo v diali
tvár ukrylo do dlaní z ťaživých chmár
počujete?
 
stretávate v pustej tme bez pohnutia
dietky zôr úsvitu vo svojom žiali
ich slza na lícach o biedach vraví
ako svet pre ctižiadosti troskotá
stretávate?
 
rozumiete, keď touto pustatinou
dietkam zôr úsvitu vo svojom žiali
privoláme opäť smrť cez nové klamy
žiaľ i so zemou, veď nevidiac viac tmou
rozumiete?
 
SVS , september 2016
 
(Beslanský masaker,  teroristická akcia, ktorej cieľom bolo zajať ako rukojemníkov viac než 800 ľudí, ktorí sa 1. septembra 2004 nachádzali v areáli základnej školy č. 1 v meste Beslan v Severnom Osetsku na juhu Ruskej federácie. Rukojemnícka dráma trvala do 3. septembra, kedy došlo za nejasných okolností k boju a odpáleniu náloží. Zahynulo 334 rukojemníkov (vrátane 186 detí, viac než 1% obyvateľov mesta) a okolo 783 bolo ranených. O život prišlo tiež najmenej 10 príslušníkov ruských špeciálnych jednotiek a 31 teroristov.)
 

33/

34/

RUSKU
 
nie iba jeden verš spísaný
o ríši tiahlej po obzor
z kníh, čo fantázia vyčarí
lež - predzvesť našich osudov
smer, by sa Zlo viac nevzbudilo
v pamäti Nevského posolstvo
a jak meč živlov všetkých dní
vekmi sa v ostrí nemení
 
hľa, môj svet sváru bez slobody
už vášňou hruď v ňom nedýcha
ľudstvo si navlieklo okovy
v otroctve žije bez cieľa
korupcia-mamon-barbari
toleruje mocných rozmary
nie však TY ... hlavu neskláňaš
pohľad Ti spaľuje hrdý jas
 
z nádeje rozbitej po skalách
chcem pozliepať si nové sny
zas biť sa s víchrom, odkrývať klam
v biednom bytí duch zhynul by ...
hlín všedných niesol by prekliatie
čo pravde berú dych v podstate
vetrom plieska úderu hrom
v búrke si nájde každý strom!
 
SVS, september 2016
 

35/

ZOJE KOSMODEMJANSKEJ
 
naposledy meravý pohľad
poláskať chce predrahú zem
tu, kde si nohy schodila, kým
kút v svete Temnoty strestal cit
až sa zdá, že mu konca niet
 
do duše preniká doby Zlo
človek už nejde hrdo vpred
stráca sa múza pre poeta
v súmraku mohyly odetá
nie Ty, Boh odmenil tvoj vzlet
 
kým ešte je čas, prijmi slová
odpusti svetu daľší pád
i ľudské biedy hnané mocou
spomienku nezničí vplyv škodcov
raz príde čas i miske váh
 
SVS , september 2016
 
(Zoja Anatolievna Kosmodemianská (rus. Зоя Анатольевна Космодемьянская – Zoja Anatolievna Kosmodemianskaja; * 13. september 1923, Osino-Gaj, Tambovská oblasť, ZSSR – † 29. november 1941, Petriščevo, Moskovská oblasť) bola príslušníčka Červenej armády počas druhej svetovej vojny, ruskej národnosti. Ako člen prieskumno-diverznej skupiny štábu Západného frontu na jeseň 1941 prenikla do tyla nemeckých vojsk. Padla do nemeckého zajatia, bola kruto mučená a zavraždená. Ako prvej žene v krajine jej bol v priebehu druhej svetovej vojny udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu.)