V človeku je istá sila,ktorá nás vedie ďalej....vyššie od hmoty.


46/



 

 

EPITAF
/venované Alexej Mozgovoj/


Všetok ten vietor navôkol
Roztrhal šaty na kusy
Až duša z tela hľadí von
A jak vlk vyje do noci


Zo všetkých búrok víchrica
S dunivým hromom na nebi
Jak slza číra ako sklo
V západe slnka víťazí


Bez živlov mám sa zadýchať?
Bez nich nezmôžem ani krok
V tej sile pravý život je
Tam kde je pokoj, je i hrob!


Priatelia moji - vietor, hrom
Pokoj a ticho niet pre mňa
Nemám rád vánok zmĺknutý
Bez ohňa v srdci je len tma!


SVS
/august 2018/
zbierka - Svitanie


Fotka Poézia.



file:///C:/Users/sonka/Desktop/265006_219337758098277_100000661627836_727139_884764_n%20%E2%80%93%20kopie.jpg