V človeku je istá sila,ktorá nás vedie ďalej....vyššie od hmoty.



ZOJE KOSMODEMJANSKEJ
 
naposledy meravý pohľad 
poláskať chce predrahú zem 
tu, kde si nohy schodila, kým 
kút v svete Temnoty strestal cit 
až sa zdá, že mu konca niet
 
do duše preniká doby Zlo 
človek už nejde hrdo vpred 
stráca sa múza pre poeta 
v súmraku mohyly odetá 
nie Ty, Boh odmenil tvoj vzlet
 
kým ešte je čas, prijmi slová 
odpusti svetu daľší pád 
i ľudské biedy hnané mocou 
spomienku nezničí vplyv škodcov 
raz príde čas i miske váh
 
SVS 
/september 2016/
 
Zoja Anatolievna Kosmodemianská (rus. Зоя Анатольевна Космодемьянская – Zoja Anatolievna Kosmodemianskaja; * 13. september 1923, Osino-Gaj, Tambovská oblasť, ZSSR – † 29. november 1941, Petriščevo, Moskovská oblasť) bola príslušníčka Červenej armády počas druhej svetovej vojny, ruskej národnosti. Ako člen prieskumno-diverznej skupiny štábu Západného frontu na jeseň 1941 prenikla do tyla nemeckých vojsk. Padla do nemeckého zajatia, bola kruto mučená a zavraždená. Ako prvej žene v krajine jej bol v priebehu druhej svetovej vojny udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu.
 



file:///C:/Users/sonka/Desktop/265006_219337758098277_100000661627836_727139_884764_n%20%E2%80%93%20kopie.jpg