V človeku je istá sila,ktorá nás vedie ďalej....vyššie od hmoty.
76/
Pýta sa človek, odpoveď hľadá
Ľudský zrak vpíja do modrých nebies
Prečo dopustíš toľko nešťastia?!
Nezastavíš sa, keď ťa ženie hnev
Len pomsta, urážky, nenávisť, lož
Nemáš slobodu konať inak tiež?
Hľadaj ho v sebe, skús sa nadýchnuť
Odsúdiť Boha, ostatných ľudí
Je najľahší krok v sebe upadnúť!
Precíť, či dokážeš potlačiť hnev
Skús dnešku darovať odpustenie
A na svete zla bude menej tiež
/jún 2018/
77/
Radosť, ak dušou pridlho smúti
Pokoru tomu, kto v pýche tonie
Stratenému - maják na rázcestí
Žiarivé svetlo, ak poblúdil tmou
Odmenu, kto vie odpúšťať ešte
A radosť - koho umára žiaľ, bôľ
Rodinu, ktorá je schopná ľúbiť
Úsmev, ak niekto stratil už všetko
Zajtrajšok tomu, kto netúži žiť!
/ jún 2018 /
78/
Osud misku váh nakloní
A znova muža spasí len
Modlitba jedinej ženy
A vonku veterná búrka
Dôvera - pancierový štít
On príde! .. modlí sa duša
Niet rozdiel v tom čo je večné
Človek nechápe bohužiaľ
Že skrz tej modlitby žije!
/ jún 2018 /
79/
Naša loď náhli sa búrkami mora
Každé ráno s víchrom denne zápasíme
Modrý vták v myšlienkach je večná túžba
Viera, nádej, láska, dobrota je v nich
Ak chceme nezmeškať ranný úsvit v diaľke
Držíme si kormidlo so všetkých síl
Napriek živlom ideme stále vpred
Sem tam more nahradia pramene vody
Vieme, že pokoj príde na jeseň
/ jún 2018 /
80/
Nám všetkým treba navzájom cítiť
Niekedy stačí úprimný úsmev
Tí, čo sú na hrane - zatúžia žiť
Nič v tomto živote nie je večné
Čas je prchavý, ubehne rýchlo -
To čo dá prijímaj v celej kráse
Radosť aj smútok, smiech i súženie
Život je ako krehký porcelán
A niekedy sa náhle rozbije
/jún 2018/