V človeku je istá sila,ktorá nás vedie ďalej....vyššie od hmoty.



56/

Fotka Poézia.


DOBRÝCH ĽUDÍ JE NA SVETE MÁLO


Dobrých ľudí na svete je málo
Ako žiara lúčov na svitaní
Dobrých ľudí nie vždy správne chápu
A ich srdce oveľa viac bolí


Svojou dušou ošetrujú rany
Sú teplom ako plameň kozuba
Ich cesta vedie k slabým a chorým
A po žiadnom Ďakujem! netúžia


SVS
/ máj 2018 /

 


57/

 


KÝM SI NAŽIVE


Kým si nažive, všetko ešte môžeš
Ponaprávať svoje chyby, odpustiť
Nežiť pre pomstu k tým čo ublížili
Lež z tejto lekcie nabrať nových síl


Kým si nažive, môžeš sa späť pozrieť
Uvidíš rázcestie, kde si poblúdil
Môžeš sa prebrať zo snov čo Ťa súžia
V nich sa vždy k priepasti rýchlo priblížiš


Kým si nažive, vieš povedať - Počkaj!
Bolo toho veľa počas dlhých liet
Nikdy si nemal čas odpúšťať blízkym
A poprosiť aby odpustili tiež


SVS
/ máj 2018 /



 


58/

Fotka Poézia.

 


VŠETKO MÁ SVOJ ČAS


Kráčal Boh po ulici a načúval
Ostnatý tŕň prepichol mu srdce
"Nechcem takto žiť!" - Každý tretí dumal
A každý druhý: "Za čo to Bože?!"


Slabý úsmev prebehol mu po tvári
Na kráske s kosou zastavil sa zrak
K ženíchom svojim naproti sa vrhá
Výmenou za prsteň slobodu vziať


"Môžu Ti patriť - nehľadaj však vernosť
U Teba prirýchlo chcú úkryt svoj
Vždy budú poddajne len v Tvojom tieni
Je to TO čo chceš?"- spýtal sa jej Boh


Nevestu zmiatlo toto odhalenie
Stratila túžbu siahnuť v ľudský dych
Neprahne v objatí slabochov splynúť
Lež v takom čo budú hodní jej síl


Aj Ty človek pochop - všetko má svoj čas
Nauč sa vnímať iným pohľadom
Ním aspoň ako-tak budeš rozumieť
Že i dobro skrýva sa v tvojom "zlom"


SVS
/máj 2018/

 


59/

Fotka Poézia.

 


V STARNUTÍ


My nestarneme zo staroby
Od dlhých rokov života
My starneme len od únavy
Od našich bied a trápenia


Od úzkosti i od osudu
Od lásky, čo sme stratili
Od zrád najbližších, z beznádeje
I všetkých ľudských súžení


Od starostí, ktoré nás lámu
Od problémov bez východísk
No oveľa viac ako náš vek
Ak v duši zhasne vlastný svit!


SVS
/ máj 2018/


 


60/


POLOTICHO
 
Neplač, zašepkal anjel na pleci
Bolesť cítia všetci, každý ju má
Ťarchu bremena, čo nám zverili
Každý ju do konca musí niesť sám!
 
Neplač! Nestojí sudbe vyčítať
Daj zotriem Ti slzy svojim krídlom
Tak veľmi Ťa chcem k sebe privinúť
Vyviesť tam, kde už niet žiaľ a smútok
 
Neplač! Netreba! Ja Ti pomôžem
Vydržíme! A šťastie spoznáš raz ...
Láska a viera vráti sa domov
A nebo hviezdami prežiari jas
 
No ja nevnímam, od sĺz mokrá tvár
A žiadna nádej nejde z mojich pier
Anjel však drží nado mnou krídla
Vlieva mi silu, čo už vo mne niet
 
SVS
/ máj 2018/

 




file:///C:/Users/sonka/Desktop/265006_219337758098277_100000661627836_727139_884764_n%20%E2%80%93%20kopie.jpg