V človeku je istá sila,ktorá nás vedie ďalej....vyššie od hmoty.
1/
keď ranné lúče
hladia tvár
a snivé menia
v malátnosť
preklínam TERAZ
noc ešte prosím
nech mojím NIE
dnes nepohŕda
a hoci chladná
plná vzdoru
drží ma pevne
v objatí
ach, nemá zmysel
o nič žiadať
a nieto ešte vytýkať
sama tak spurná
tvrdohlavá
vyhovieť?
radšej nechápať!
SVS
/ marec 2014/
2/
ŽIJEM AKO VIEM
3/
/venované mojim synom/
Smejem sa cez slzy veľakrát
Som silná, možno i zraniteľná
Hnev vo mne niet, no nezabúdam
Pred svetom ujdem do svojich snov
Poviem vždy pravdu tak ako cítim
Úsmev však skryje najhlbší bôl
Podmanivým slovám - Ľúbim Ťa!
V tisícich úlomkoch rozbitý cit
Do kolien nehádže vinníka
To môže len, komu dovolím
V skúsenosti je chladná krv pre svet
I takto možno byť slobodným
/apríl 2016/
4/
Láska ja vidím ! ... hrubo odsekol
Umriem bez Teba - prudko vyhŕklo z nej
Pozrel do neba ... Prosím Ťa, už choď!
Smial sa do tváre ... Rýchlo zabudneš
Ticho odvetila - Nedokážem, nie!
A on naduto ... Tiež si spomeniem
Čo vypne perute z posledných síl
Vrhla sa v neznámo hlasne vykríknuc
- Pozri ... až takto veľmi Ťa ľúbim!
- Čo si to zo mňa hrdosť spravila ?
Načo mi je teraz tento môj život
Keď nemôžem láska žiť bez Teba! -
/október 2016/
Prekliaty smútok