V človeku je istá sila,ktorá nás vedie ďalej....vyššie od hmoty.



https://davdva.sk/ukrajinska-agonia/



Ukrajinská agónia

 


Teória hladomoru minulého storočia na Ukrajine ožíva zakaždým, keď Ukrajina potrebuje poukázať na Rusko ako na nepriateľa. Počas posledného desaťročia západní historici vypracovali teóriu, že hladomor bol úmyselným činom genocídy proti Ukrajincom vykonaným Stalinovou vládou. Hladomor prebehol, je nepopierateľným faktom, no kameň sa hodil len na jedneho vinníka. Skúsme sa preto spoločne pozrieť bližšie na udalosti, ktoré viedli k tejto agónii.


Písal sa rok 1920, keď Sovietsky zväz vyhlásil obnovu ruského priemyslu po Prvej svetovej vojne a Občianskej vojne v Rusku (1918 – 1921). Negramotná krajina s pomerne slabo rozvinutým priemyslom, také bolo Rusko v čase jeho prevzatia boľševikmi. Plán NEP, ktorým riešili situáciu pozostával hlavne v rozdaní pôdy bezzemkom, ktorí v tej dobe predstavovali drvivú väčšinu obyvateľstva a podporu rozvoja hospodárstva. Plán GOELRO mal zasa zabezpečiť elektrifikáciu krajiny a následný rozvoj priemyslu. Iba silný priemysel môže zachrániť akúkoľvek krajinu. Elektrická energia je rozhodujúcim faktorom priemyslu, no v cárskom Rusku sa vyrábalo necelé 2 miliardy KWh elektrickej energie. Preto na výstavbu elektrární bolo vynaložené nadľudské úsilie. Pripomeňme, že v tom čase stroje neboli a všetko sa budovalo manuálne. Už v roku 1932 sa tak vyrábalo vyše 14 miliárd KWh elektrickej energie. Priemysel potreboval pracovné sily, no tie boli združené hlavne v málo efektívnom drobnom poľnohospodárstve. Preto prišla kolektivizácia, čomu sa logicky bránili väčší a strední roľníci, no prekvapivo aj bývalí bezzemkovia, lebo pôda by bola zdrojom ich obživy hlavne v časoch vojny. Odmietali dávať do spoločného najmä zvieratá. Z Ukrajiny prišli fámy o násilnom odoberaní dobytka, a tak roľníci vyzabíjali to, čo bolo po ruke. Boli to hlavne voly, ktorých používali na oranie a siatie, ich počet sa po týchto jatkách zredukoval z vyše pol milióna na slabých 100 tisíc kusov. Dôsledkom toho nebolo čím orať a siať.


V tom čase, na opačnom konci sveta nastal tzv. Čierny štvrtok. Písal sa 24. október 1929. Pád na burze v New Yorku spôsobil začiatok Veľkej hospodárskej krízy. Klesli mzdy a výkupné ceny poľnohospodárskych komodít klesli až o 60%. Jednou z príčin bola tlač nekrytých dolárov takmer za 70 miliárd! Následok prišiel okamžite – mlieko sa začalo vylievať do mora, pšenica sa pálila v kotloch lodí a lokomotív.


Teraz sa pozrime na platidlá tohto obdobia a záruky, aké poskytovali. Zlato je garantom pre platby na medzinárodnom trhu. Na obnovu priemyslu ako už bolo spomenuté, sú potrebné moderné stroje a priemyselné zariadenia. Vtedajšia sovietska vláda bola schopná toho času ponúknuť na medzinárodné trhy tri položky platidla – obilniny, nerastné suroviny a zlato. V roku 1922 na konferencii v Janove bol zavedený nový štandard zlatej devízy – červonec. Išlo o novú sovietsku menu plne pokrytú zlatými rezervami a konvertibilnú zlatom. Razili sa v petrohradskej mincovni za účelom platobného styku so zahraničím, v obehu na domácej pôde sa prakticky nevyskytovali.


Mnohé západné zeme však symboliku prvých červonecov odmietali, preto sa začali raziť nové mince s portrétom Mikuláša II. Už v roku 1923 sa sovietsky červonec stal jednou z najstabilnejších mien na svete. To samozrejme bolo hrozbou a nebezpečenstvom pre rozvíjajúce sa finančné epicentrum – USA, kde sa v dôsledku globálnej vojny paradoxne ekonomická a finančná situácia veľmi dobre rozvíjala. Ľudské bitúnky v Európe boli vždy prínosom pre kapitál, ktorý profituje z vojen.V roku 1924 bol červonec nahradený mäkším rubľom bez zlatého ekvivalentu. Hrozba americkému doláru a britskej libre bola znížená a na oplátku bol Sovietsky zväz uznaný vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nórsku, Rakúsku, Grécku, Švédsku, Dánsku, Číne, Japonsku, Mexiku a ďalších krajinách . Spojené štáty vlastnili 46 % zlatých rezerv v kapitalistickom svete.


Keď sa v roku 1925 vedenie sovietskych lídrov rozhodlo urýchliť industrializáciu krajiny, západné krajiny odmietli akceptovať zlato ako platobnú menu pri obchodovaní so Sovietskym zväzom! Svet ju pozná pod názvom „Zlatá blokáda“. ZSSR mohol platiť za stroje a zariadenia už iba ropou, drevom alebo obilím. Ďalšie roky sa vezú na vôli amerických bankárov a ich stratégií. Dusivú atmosféru tohto obdobia zavŕšilo obchodné embargo na veľkú časť sovietskeho vývozu, hoci následkom hospodárskej krízy na Západe mala väčšina výrobcov záujem po akomkoľvek dopyte, najmä zaplatené v zlate, dreve, rope či ďalších surovinách zo Sovietskeho zväzu.


Ak chceme nájsť logiku v tejto umelo vyvolanej absurdite, treba pochopiť, že kapitalisti a ich bankový sektor bol, je a bude vždy odtrhnutý od myšlienky spoločného blaha pre väčšinu obyvateľstva. Kto má peniaze, má pravdu i moc. A preto bankári sofistikovane ovplyvňujú politické kroky svojich húževnatých figúrok na šachovnici a vždy úspešne. Záujmy chudoby pre Západ sú vždy mimo hru, svoje dosiahne za každú cenu. Imperiálne centrá sú tak poprepájané a ekonomicky a finančne ovplyvňujú vazalské štáty, aby ich koordinovali.


Obchodovanie medzi Západom a Sovietskym zväzom však pozastavené nebolo, cesta sa vždy našla. Industrializácia bola na vzostupe. A tak prišla na rad nová absurdita. Západ rozhodol, že jedinom menou, ktorou môže ZSSR splácať dopyt po západných technológiách bude obilie! Stalin sa tak ocitol pred dilemou: buď sa vzdá obnovy priemyslu, čo by viedlo ku kapitulácii pred Západom, alebo sa bude pokračovať v industrializácii. Vláda teda vzala obilie a poslala ho na Západ. Jediný štát, ktorý predával stroje do ZSSR bola Británia. Británia postrehla problém s kolektivizáciou a predávala do krajiny až 80% svojej produkcie. Platby sa mali zrealizovať teda v obilí, cielene. Zámer? Vyhladovať obyvateľstvo a zvrhnúť mladú vládu komunistov? Zaplatiť sa muselo, a tak za dodané stroje sa siahlo na všetky obilné rezervy. Nádeje Stalina sa upierali k novej úrode.


Nikto nerátal s tým čo urobí príroda. Zlé počasie a nedostatok volov na oranie zapríčinili neskorý výsev a následné sucho to iba dorazilo. Sovietska vláda chcela nakúpiť pšenicu od USA a Kanady za zlato, no kapitalisti nepredali. Krajinu zasiahlo obdobie sucha. Jedlo kúpené výmenou za zlato nebolo možné kvôli Zlatej blokáde, podobne do úvahy neprichádzala mena v dôsledku embarga. Až keď v rokoch 1932 a 1933 tisíce ľudí zomrelo v dôsledku hladovania, Západ obnovil svoju vôľu prijať za jedlo ropu, drevo a drahé kovy od Sovietov. V októbri 2008 Európsky parlament uznal hladomor na Ukrajine ako zločin proti ľudskosti. Vinníkom bol Stalin. Otázky typu, prečo sa kapitalisti správali neľudsky a odmietli prijať zlato a prečo chceli v čase sucha prijímať z krajiny postihnutej prírodnou kataklizmou obilie, však zostala nezodpovedaná.


„Kto kontroluje jedlo, kontroluje ľudí. Kto kontroluje energiu, môže kontrolovať kontinenty. Kto kontroluje peniaze, môže kontrolovať svet.“ Henry Kissinger


Presunieme sa teraz do súčasnosti. Ukrajina si tradične pripomína výročie hladomoru z rokov 1932 – 1933. Oligarchovia a fašisti, ktorí uvrhli národ na samú hranicu prežitia využívajú túto minulosť pre vlastný prospech, zhromažďujú sa okolo hrobov a rozprávajú donekonečna už znova hladujúcemu národu o zverstvách Stalina, boľševikov a samozrejme moskaľov, ktorí si neželali toho času nič iné, len zničiť a vyhladiť ukrajinskú národnosť. Tu treba pripomenúť jednu veľmi závažnú vec. Roky 1932 – 1933 patria k vrcholom procesu ukrajinizácie, ktorá bola prijatá a vyhlásená ešte na XII. Zjazde Ruskej komunistickej strany boľševikov v roku 1923. Takže boľševici likvidovali ukrajinský národ v Ukrajinskej SSR paralelne so zavádzaním ukrajinského jazyka a s rozvojom národnej kultúry a literatúry? V roku 1932 bola postavená Dneperská hydroelektráreň za účelom napojenia Ukrajiny na elektrosústavu štátu, pre deti sa začali otvárať školy.


Vrátim sa ešte k tridsiatym rokom minulého storočia, do Ameriky. Počas hospodárskej krízy zomrelo v USA od hladu milióny ľudí (bližšie štatistiky nižšie), pritom mnohí z nich vinou vlády. Katastrofu nemožno zvaliť na zlé poveternostné príčiny, nebola ani neúroda, ani nič podobného. Obilia bolo dosť. Sypalo sa do mora, kúrilo sa ním v lokomotívach. V zálohe bánk ako ručenie bola pôda, úroda i dobytok. Banky patrili veľkým oligarchovým agroštruktúram, ktoré počas krízy konfiškovali majetok farmárom za dlhy. Celkom okolo 5 miliónov farmárov a členov ich rodín prišlo o strechu nad hlavou a pôdu. Takto vtedy dopadol každý šiesty farmár v Amerike. Vláda a veľký americký biznis postupovali tak ako sa na biznis patrí – trhovo. Zaorali okolo 10 miliónov hektárov aj s úrodou a zlikvidovali napríklad 6,5 milióna prasiat. Nič len biznis, žiadny záujem o človeka.
Zaujímavosť: vedcov článok so štatistikami o Veľkej hospodárskej kríze zmazali


Hladomor spôsobený suchom a následnou neúrodou a hladomor spôsobený trhom biznisu. Dve formy tragédie, no každá neporovnateľne iná. V roku veľkých zmien a zničenia jediného systému pracujúceho pre väčšinu ľudí 1988 Kongres USA prvýkrát obvinil Rusko zo zámernej organizácie hladomoru na Ukrajine. Masovú likvidáciu potravín počas krízy v 30. rokoch však neuskutočňoval Stalin, ale federálna vláda USA! A to je historický fakt.


Na záver sa vrátim ešte k osobe, ktorú tak nenávidí celá kapitalistická verchuška. Josif Vissarionovič Stalin. Keď v roku 1932 bolo prijaté Nariadenie Ústredného výboru a Rady národných komisárov o ochrane majetku štátnych podnikov, kolchozov a družstiev a posilnení spoločenského (socialistického) vlastníctva, týmto nariadením, proti ktorému protestovali hlavne bohatí kulaci, sa zachránilo milióny ukrajinských roľníkov. Jedlo sa tak dostalo do všetkých dedín, deťom sa stravou prilepšovalo v jasliach i v škôlkach.


„ÚV výslovne upozorňuje oblastných komisárov na nevyhnutnosť poskytnúť pomoc v prvom rade deťom. Pre tento účel treba založiť osobitný centrálny fond vydeliac v prvom rade 700 ton múky… 170 ton cukru… 100 tisíc kusov konzerv… nariadiť Ukrajinskému Červenému krížu v termíne marec – jún založiť sieť detských ihrísk s kapacitou 50 tisíc detí za deň s plným zabezpečením stravy týmto deťom… Celú túto stravovaciu sieť oživiť v termíne 10 dní“.
/úryvok uznesenia ÚV KSS boľševikov na Ukrajine o potravinovej pomoci, prijaté 13.marca 1933 /


Čísla o Ukrajinskom hladomore, počet obyvateľov Ukrajiny:
rok 1930 – 30 652 000
rok 1933 – 32 157 000


Po tragických rokoch 1932 – 1933 sa život na ukrajinskej dedine postupne zlepšoval. V rokoch 1939 – 1940 bolo v kolchozoch Ukrajinskej SSR založených okolo 20 tisíc nových zvieracích fariem. Traktorový park v poľnohospodárstve tu v roku 1940 z hľadiska počtu strojov a ich výkonnosti prevyšuje traktorové parky Nemecka, Talianska a Francúzska dokopy, pričom kombajnový park je niekoľkokrát väčší ako u všetkých štátov západnej Európy. Na Ukrajine zavedený kolchozný systém zvíťazil nad kulakmi a hladom, nad nemeckým fašizmom aj vojnovými stratami. Začiatkom 90. rokov sa moci opäť chopili novodobí kulaci. Zničili nielen kolchozy, ale celé odvetia poľnohospodárskej ukrajinskej SSR, priviedli krajinu do vojny a rodnú zem rozpredali.


Kapitalizmus si veselo vyberá svoju daň. Žijeme v časoch všeobecnej lži a tak sa aj k sebe správame. Prekrúcajú sa fakty s cieľom pošpiniť socializmus a komunistov a hlavne v Ukrajincoch vyvolať nenávisť voči Rusom. Po 1990 sa k nim pripojil aj vedec z Ukrajiny, Stanislav Kulčický, ktorý za krvavého komunistického režimu vyštudoval, stal sa profesorom a doktorom vied! Nebol len historik, ale aj člen ideologickej komisie pri UV Komunistickej strany Ukrajiny. Práve od tohto človeka uzrelo svetlo sveta kvantum poloprávd, klamstiev a nezmyslov. Bol to on, čo do počtu zomretých od hladu započítal aj prirodzenú mortalitu. Treba tiež uviesť, že pod Ukrajinu v SSSR v tej dobe nepatrili územia Besarábie, Galície, Ľvovskej, Volyňskej, Tarnopoľskej a Huculskej oblasti, kde hlad zabíjal tiež a aj týchto započítali k Stalinovým obetiam, až vzniklo 3 až 7 miliónov mŕtvych Ukrajincov, zavraždených Stalinom.


 15. januára 2018  Sonka Valovič Sazama


Zdroje pre čísla pozri aj Overproduction of Goods, Unequal Distribution of Wealth, High Unemployment, and Massive Poverty; ale aj Štatistiky Great Depression; podľa presnejších štatistík US Census Bureau je to v USA 8 553 000 občanov, ktorých USA stratili od rokov 1931 do roku 1940; v svetovom meradle 30 miliónoch plno nezamestnaných, či 17 miliónoch štrajkov za dobu od roku 1928 do konca roku 1933; 18.9% populácie spáchalo samovraždu;273 tisíc vysťahovaných rodinách z domovov len v USA; stavba domov klesla o 80%, v USA bolo 2 milióny bezdomovcov, 60% obyvateľov USA bolo podľa Federálnej vlády klasifikovaných ako chudobných. A to sú len oficiálne údaje. Sú k dispozícii dokonca už aj na anglickej Wikipédii https://en.wikipedia.org/wiki/Great_Depression_in_the_United_States

 
 

 




file:///C:/Users/sonka/Desktop/265006_219337758098277_100000661627836_727139_884764_n%20%E2%80%93%20kopie.jpg